Je medzi našimi čitateľmi niekto kto zarobí na nových kreditoch? Systém kreditov za elektrinu z obnoviteľných zdrojov použitú na nabíjanie elektromobilov prináša prevádzkovateľom nabíjačiek možnosť ďalšieho príjmu. Jeden kredit vzniká za každú oprávnenú kilowatthodinu, jeho cenu však zákon neurčuje. Rozhodne o nej trh. Koľko teda môže mať zelené nabíjanie hodnotu, kto je ochotný za kredity zaplatiť a môže z nového systému napokon profitovať aj vodič elektromobilu?

V predchádzajúcich častiach nášho seriálu sme vysvetlili základný princíp nového systému a podmienky, ktoré musí prevádzkovateľ nabíjacej stanice splniť, aby mohol kredity získavať.

Jedna oprávnená kilowatthodina elektriny z obnoviteľných zdrojov spotrebovaná pri nabíjaní elektromobilu znamená jeden elektronický kredit. Ten sa pripíše na účet prevádzkovateľa vedený v systéme Organizátora krátkodobého trhu s elektrinou – OKTE. Tým sa však celý proces nekončí.

Až v okamihu, keď kredit dostane ekonomickú hodnotu a nájde kupujúceho, sa z nového legislatívneho mechanizmu stáva skutočný dodatočný príjem prevádzkovateľa nabíjacej infraštruktúry.

Kto vlastne kredity potrebuje a kto zarobí na kreditoch?

Na jednej strane systému stoja prevádzkovatelia nabíjacích staníc. Nabíjajú elektromobily elektrinou z obnoviteľných zdrojov, splnia zákonné podmienky a za oprávnenú spotrebu získajú kredity.

Na druhej strane sú predovšetkým spoločnosti uvádzajúce na slovenský trh pohonné látky. Práve ony musia plniť zákonom stanovené referenčné hodnoty podielu obnoviteľných zdrojov v doprave. Kredit za elektrinu spotrebovanú elektromobilom im umožňuje započítať túto elektrinu do plnenia ich povinností.

Vzniká tak na prvý pohľad trochu paradoxná situácia. Majiteľ elektromobilu nabije svoje auto elektrinou. Kredit za oprávnenú obnoviteľnú elektrinu získa prevádzkovateľ nabíjacej stanice a ekonomický záujem o tento kredit môže mať spoločnosť, ktorá na trh uvádza benzín alebo motorovú naftu.

V skutočnosti však ide o zámer systému. Európska smernica RED III požaduje, aby členské štáty vytvorili mechanizmus, ktorý umožní dodávateľom pohonných látok získavať kredity za obnoviteľnú energiu dodanú do dopravy. Prevádzkovatelia verejných nabíjacích bodov majú dostať možnosť kredity získať a predávať ich dodávateľom palív. Členské štáty môžu do systému zahrnúť aj neverejné nabíjacie body. Slovensko túto možnosť využilo a zahrnulo aj neverejné nabíjanie.

Prečo je kredit pre predajcu palív cenný?

Pretože mu pomáha splniť zákonnú povinnosť. Slovenská legislatíva stanovuje referenčné hodnoty, ktoré sa budú v nasledujúcich rokoch zvyšovať. Pre motorový benzín a motorovú naftu je pre rok 2026 stanovená hodnota 9,5 percenta. V roku 2027 stúpne na 10,2 percenta, v roku 2028 na 11,5 percenta, v roku 2029 na 16 percent a v roku 2030 na 27 percent.

S rastúcimi požiadavkami preto môže rásť aj význam elektriny z obnoviteľných zdrojov spotrebovanej elektromobilmi. Kredit je pre povinný subjekt hodnotný práve preto, že predstavuje nástroj, ktorým môže časť svojej povinnosti splniť. To zároveň vysvetľuje, prečo nejde o klasickú štátnu podporu elektromobility.

Štát prevádzkovateľovi nabíjačky nevypláca dve či tri centy za kilowatthodinu. Vytvoril obchodovateľný nástroj, po ktorom má existovať dopyt zo strany subjektov plniacich zákonné povinnosti.

Koľko stojí jeden kredit?

Pevný cenník neexistuje. A práve to je jedna z najdôležitejších vlastností systému. Zákon neurčuje, že jeden kredit stojí napríklad dva centy. Určuje jeho vznik, evidenciu, prevody a použitie, pričom OKTE organizuje trh s vydanými kreditmi. Skutočnú cenu teda vytvorí ponuka a dopyt.

Slovenská asociácia pre elektromobilitu pri spustení systému odhadovala, že hodnota kreditov vydaných za jednu megawatthodinu oprávnenej elektriny by mohla dosiahnuť približne 25 eur alebo viac. Keďže 1 MWh predstavuje 1 000 kWh a teda 1 000 kreditov, pri hodnote 25 eur za MWh by jeden kredit ekonomicky zodpovedal približne 2,5 centa. To je však iba odhad, nie garantovaná cena.

Ak bude kreditov na trhu veľa a dopyt bude nízky, cena môže byť nižšia. Ak ich bude nedostatok a povinné subjekty ich budú potrebovať na splnenie svojich záväzkov, môže byť vyššia.

Dve a pol centa nie je veľa. Ale…

Z pohľadu jednej kilowatthodiny pôsobí suma 2,5 centa zanedbateľne. Elektromobil s priemernou spotrebou 18 kWh/100 km by pri prejdení 10 000 kilometrov spotreboval približne 1 800 kWh elektriny.

Ak by bola celá táto energia oprávnená na vydanie kreditov a ich trhová hodnota zodpovedala modelovým 25 €/MWh, predstavovalo by to iba približne 45 eur. Pri jednom aute teda nejde o zásadné peniaze. Úplne inak však vyzerá matematika pri nabíjacej sieti alebo veľkej flotile.

Čo ukazujú modelové príklady?

Predstavme si menšiu firmu s niekoľkými elektromobilmi, ktorá ročne spotrebuje na ich nabíjanie 20 MWh oprávnenej elektriny. Pri modelovej hodnote 25 €/MWh by kredity predstavovali približne 500 eur ročne. Firma s väčšou flotilou a spotrebou 100 MWh by sa dostala približne na 2 500 eur. Pri 500 MWh je to už 12 500 eur. A prevádzka s ročnou oprávnenou spotrebou 1 GWh, teda 1 000 MWh, by pri rovnakej modelovej cene vytvorila kredity s hodnotou približne 25 000 eur.

Tu sa už bavíme o peniazoch, ktoré môžu mať reálny vplyv na ekonomiku nabíjacej infraštruktúry. Stále však platí, že ide o modelový výpočet. Skutočný príjem bude závisieť od množstva elektriny, za ktoré OKTE kredity skutočne vydá, od trhovej ceny kreditov a tiež od nákladov spojených s účasťou v systéme.

Ilustračné foto: autor AI, Energia na kreditoch¹.

Najväčší potenciál majú veľké objemy

Práve preto bude systém pravdepodobne najzaujímavejší pre prevádzkovateľov, ktorí cez relatívne malý počet nabíjacích miest dodajú veľké množstvo elektriny. Typickým príkladom môže byť depo elektrických autobusov.

Autobus s veľkou trakčnou batériou môže denne spotrebovať stovky kilowatthodín. Ak ich na jednom mieste nabíjame desiatky, ročná spotreba elektriny sa veľmi rýchlo dostane do stoviek megawatthodín alebo dokonca gigawatthodín. Podobne môžu fungovať kuriérske spoločnosti, taxislužby, logistické firmy, veľké podnikové flotily alebo požičovne automobilov.

Zaujímavé postavenie majú aj prevádzkovatelia verejných nabíjacích sietí. Tam sa spotreba skladá z tisícov jednotlivých nabíjaní zákazníkov, ale v celkovom súčte môže ísť o veľmi veľké množstvo elektriny.

Kreditový systém tak ekonomicky zvýhodňuje predovšetkým to, čo elektromobilita potrebuje – vysoké využitie existujúcej nabíjacej infraštruktúry.

Čo môže cenu kreditov zvýšiť?

Najjednoduchšie povedané: rastúci dopyt. Ak budú subjekty uvádzajúce pohonné látky na trh potrebovať väčšie množstvo kreditov, než bude v danom období k dispozícii, vytvorí to tlak na rast ceny. A zákonné požiadavky sa postupne sprísňujú.

Na druhej strane bude rásť aj ponuka. Na slovenských cestách pribúdajú elektromobily, budujú sa ďalšie nabíjacie stanice a do systému sa môžu zapojiť aj neverejné nabíjačky. Ak bude množstvo vydaných kreditov rásť rýchlejšie než dopyt, tlak na cenu môže byť opačný. Preto dnes nemožno seriózne predpovedať, či bude kredit o niekoľko rokov stáť jeden cent, tri centy alebo viac. Prvé mesiace fungovania systému ukážu, kde sa trh začne stabilizovať.

Kredity majú obmedzenú životnosť

Do ekonomiky systému vstupuje ešte jeden dôležitý faktor. Kredit nemožno odložiť na neurčito a čakať niekoľko rokov na vyššiu cenu. Zákon stanovuje, že kredity sú platné do 30. apríla roku nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý ich možno použiť na splnenie príslušnej referenčnej hodnoty.

K 1. máju sa kredity na účte subjektu uvádzajúceho pohonné látky na trh použijú na plnenie povinnosti za predchádzajúci rok. Kredit má teda svoj ekonomický životný cyklus. Aj to môže ovplyvňovať obchodovanie. S blížiacim sa termínom uplatnenia môže byť správanie predávajúcich a kupujúcich iné než na začiatku obdobia.

Nie každý zarobený cent je zisk

Pri modelových výpočtoch treba pamätať ešte na jednu vec. Hodnota predaných kreditov nie je automaticky čistým ziskom prevádzkovateľa. Zákon výslovne stanovuje, že držiteľ účtu platí OKTE poplatok na pokrytie nákladov spojených s vedením evidencie kreditov. Podrobnosti upravuje prevádzkový poriadok OKTE.

Prevádzkovateľ môže mať aj ďalšie náklady súvisiace s administratívou, meraním, spracovaním údajov alebo zabezpečením záruk pôvodu. Pre veľkého prevádzkovateľa sa tieto náklady rozpočítajú na veľké množstvo energie. Pri malej firme s jedným či dvoma elektromobilmi však môže byť pomer medzi nákladmi a potenciálnym výnosom oveľa menej priaznivý. Preto sme už v predchádzajúcej časti upozorňovali, že systém nemusí byť rovnako atraktívny pre každého.

Môže vďaka kreditom zlacnieť verejné nabíjanie?

To je z pohľadu vodiča asi najzaujímavejšia otázka. Teoreticky áno. Predstavme si prevádzkovateľa verejnej nabíjacej siete. Jeho príjem doteraz vznikal predovšetkým z ceny, ktorú zákazník zaplatil za nabíjanie. Po novom môže mať tá istá kilowatthodina dva ekonomické výstupy.

Za nabíjanie zaplatí motorista a za oprávnenú obnoviteľnú elektrinu môže prevádzkovateľ dostať kredit, ktorý má ďalšiu trhovú hodnotu. To znamená, že časť ekonomiky nabíjacej stanice už nemusí byť financovaná výlučne cenou účtovanou vodičovi.
Z toho však ešte nemožno vyvodiť, že cenníky nabíjacích sietí automaticky klesnú o hodnotu kreditov.
Prevádzkovateľ môže dodatočný príjem použiť na splácanie investície, servis technológie, prenájom lokality, sieťové poplatky alebo výstavbu ďalších nabíjacích bodov.

Rozhodujúca môže byť konkurencia. Ak niektorý prevádzkovateľ využije príjem z kreditov na nižšiu cenu nabíjania a získa tým viac zákazníkov, ostatní môžu byť nútení reagovať. Práve takýmto nepriamym spôsobom by sa časť hodnoty kreditov mohla dostať až k vodičovi elektromobilu.

Elektromobil vytvára hodnotu aj počas nabíjania

Celý kreditový systém napokon mení pohľad na elektrinu spotrebovanú v doprave. Kilowatthodina dodaná do elektromobilu už nie je iba tovarom, ktorý prevádzkovateľ nabíjačky kúpi a následne predá zákazníkovi. Ak pochádza z obnoviteľných zdrojov a sú splnené zákonné podmienky, vytvára ešte druhú obchodovateľnú hodnotu.

Práve to bol jeden zo zámerov európskej smernice RED III. Prevádzkovatelia nabíjacích bodov majú ekonomicky participovať na presune dopravy k obnoviteľným zdrojom a dodávatelia fosílnych palív dostávajú mechanizmus, prostredníctvom ktorého sa elektrifikácia dopravy premieta do plnenia ich povinností.

Slovensko sa rozhodlo zahrnúť nielen verejné, ale aj neverejné nabíjanie. To môže byť z dlhodobého hľadiska veľmi dôležité, pretože veľká časť elektromobilov sa nabíja práve doma alebo vo firmách, nie na verejných rýchlonabíjačkách.

Rozhodne až skutočný trh

Kreditový systém na Slovensku funguje iba od 1. septembra 2026. Bolo by preto predčasné hodnotiť jeho úspešnosť podľa niekoľkých prvých dní či týždňov. Zákon vytvoril mechanizmus. OKTE vytvorilo systém jeho evidencie a obchodovania. Prevádzkovatelia nabíjačiek teraz získali možnosť premeniť oprávnenú obnoviteľnú elektrinu spotrebovanú elektromobilmi na obchodovateľné kredity.

Až prax však ukáže, koľko prevádzkovateľov sa zapojí, aký objem kreditov vznikne, aký bude dopyt zo strany dodávateľov pohonných látok a predovšetkým – akú cenu bude trh ochotný za kredit zaplatiť.
Ak sa odhady potvrdia, nepôjde o zázračný zdroj peňazí. Pri veľkých objemoch nabíjania však môže vzniknúť nezanedbateľný dodatočný príjem.

A možno práve to je na novom systéme najzaujímavejšie. Elektromobilita už nebude konkurovať fosílnym palivám iba na cestách. Prostredníctvom kreditov vstupuje aj priamo do ekonomiky trhu s pohonnými látkami.

Súvisiace:
Nabíjanie zhodnotené kreditmi
Obchodovateľné kredity za nabíjanie

Zdroje:
1 Foto: AI, Energia na kreditoch generované ChatGPT
2 – Slov-Lex.sk
Zákon č. 309/2009 Z. z. – kredity, ich evidencia, vydávanie, prevody, obchodovanie a uplatnenie
3 – SEVA – Slovak Electric Vehicle Association
Nová ekonomika nabíjania: spúšťajú sa kredity za elektrinu z OZE
4 – EUR-Lex – smernica RED III
Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/2413 – RED III
5 – Slov-Lex.sk
Zákon č. 259/2025 Z. z. – novela, ktorou bol kreditový systém zavedený do slovenskej legislatívy
6 Nabito.sk, Nabíjanie, Fotovoltaika, pre Firmy, Domácnosti
https://nabito.sk/

Údaje použité v článku sú verejne dostupné v rámci informácií z médií, rozhodujúce fakty je vhodné overovať v citovaných
zdrojoch Autor pri vyhľadávaní okrem iného používa aj nástroje umelej inteligencie.