Situácia v Európe. Slovensko pripravovalo prvú veľkú gigafactory v Šuranoch, Česká republika hľadala miesto pre podobný závod a napokon sa pozornosť sústredila na Dolní Lutyni na severe Moravy. Maďarsko medzitým prilákalo miliardové investície spoločností Samsung SDI, SK On, CATL, EVE Power či Sunwoda. Ešte pred niekoľkými rokmi sa mohlo zdať, že stredná Európa bude v druhej polovici tohto desaťročia doslova posiata novými továrňami na batérie. Rok 2026 mal byť v mnohých prípadoch obdobím, keď sa veľké plány začnú meniť na skutočnú výrobu.

Dnes už môžeme porovnať sľuby so skutočnosťou. A obraz je podstatne pestrejší, než naznačovali pôvodné tlačové správy. Niektoré projekty sa naozaj stavajú, niektoré už vyrábajú, ďalšie sa oneskorili a najmenej jeden z veľkých plánov v našom bezprostrednom susedstve bol prakticky pochovaný.

Zároveň sa ukazuje, že označenie „gigafactory“ treba používať opatrne. Továreň montujúca batériové moduly z dovezených článkov nie je to isté ako závod, v ktorom sa samotné články vyrábajú od vstupných materiálov až po hotový produkt.

Šurany: slovenská gigafactory už nie je iba projektom na papieri

Pre Slovensko je najdôležitejším projektom závod GIB EnergyX Slovakia pri Šuranoch. Ide o spoločný podnik čínskej spoločnosti Gotion High-Tech a slovenského InoBat.

Podľa údajov MH Invest má investor na približne 94 hektároch vybudovať závod na výrobu lítium-železo-fosfátových článkov, teda LFP batérií pre automobilový priemysel. Počiatočná kapacita má predstavovať 20 GWh ročne s možnosťou neskoršieho rozšírenia až na 40 GWh. Minimálna deklarovaná investícia predstavuje približne 1,23 miliardy eur a projekt počíta s vytvorením viac ako 1 300 pracovných miest.

Čo v Šuranoch skutočne existuje?

Na rozdiel od viacerých európskych baterkárov, ktorí zostali vo fáze plánovania, sa projekt v Šuranoch reálne posunul do realizačnej fázy. V priebehu roka 2026 pokračovali stavebné a povoľovacie procesy a štát buduje infraštruktúru strategického priemyselného parku. Ešte v septembri boli vydávané ďalšie stavebné povolenia týkajúce sa elektrických rozvodov, plynovodu a ďalšej infraštruktúry.

Samotná GIB uvádza, že prvá fáza závodu má mať kapacitu 20 GWh a začiatok sériovej výroby plánuje do konca roka 2027.

To je dôležitá korekcia oproti predstavám, že Slovensko bude mať plnohodnotnú veľkosériovú výrobu článkov už v roku 2026. Projekt napreduje, ale v septembri 2026 ešte nemožno povedať, že Slovensko má fungujúcu gigafactory vyrábajúcu batériové články v plánovanom priemyselnom rozsahu.

Nábor pracovníkov sa však už začal. Časť prvých zamestnancov má absolvovať školenie v Číne a GIB počíta približne s 1 300 pracovnými miestami. Štát zároveň do projektu vstupuje veľmi výrazne. Schválená investičná pomoc pre investora môže dosiahnuť 214 miliónov eur, z čoho 150 miliónov tvorí dotácia na dlhodobý majetok a 64 miliónov eur daňová úľava. Samostatne sa buduje infraštruktúra priemyselného parku. Šurany preto dnes možno označiť za najkonkrétnejší slovenský projekt veľkokapacitnej výroby batériových článkov. Stále však ide o rozostavanú továreň, nie o hotovú gigafactory v sériovej prevádzke.

A čo východ Slovenska?

Pri veľkých investíciách do elektromobility sa niekedy zamieňajú Šurany s ďalším obrovským projektom – Valaliky Industrial Park pri Košiciach.

Vo Valalikoch však nevyrastá ďalšia slovenská gigafactory na batériové články. Hlavným investorom je Volvo Cars, ktoré tu buduje automobilku určenú pre výrobu elektrických vozidiel.
Projekt je pritom už veľmi ďaleko. Ministerstvo hospodárstva v máji 2026 uviedlo, že v závode prebiehala testovacia prevádzka jednotlivých výrobných technológií a prvé prototypové vozidlá sa očakávali na prelome leta a jesene.

Pôvodne sa počítalo so spustením výroby v roku 2026. Volvo však veľkosériovú produkciu posunulo na začiatok roka 2027, aby ju zosúladilo s uvedením nového modelu. Košický závod má mať výrobnú kapacitu približne 250-tisíc automobilov ročne. Od roku 2028 sa tam má vyrábať aj Polestar 7. Pre slovenský automobilový priemysel preto vzniká zaujímavá dvojica veľkých projektov: pri Košiciach továreň na elektromobily a pri Šuranoch továreň na články. Nie sú to však dve gigafactory na batérie.

Ilustračné foto: autor AI, Ilustračná vizualizácia Šurany¹.

Český príbeh dopadol úplne inak

Ešte pred dvoma rokmi vyzerala veľmi perspektívne Dolní Lutyně na Karvinsku, neďaleko slovenských a poľských hraníc. Česká republika tam začala pripravovať rozsiahle strategické územie pre veľkú priemyselnú investíciu, pričom jednou z hlavných možností bola gigafactory na výrobu batérií. Ako potenciálny investor sa spomínal predovšetkým Samsung. Pôvodné predstavy počítali so spustením výroby približne v roku 2028 a s vytvorením tisícok pracovných miest. Situácia sa však zásadne zmenila.

Samsung svoje investičné rozhodnutie najprv odložil a následne ho posunul na neurčito. V januári 2026 český premiér Andrej Babiš oznámil, že plánovaná batériová gigafactory spoločnosti Samsung v Dolní Lutyni nevznikne. To však neznamená koniec samotného projektu strategického priemyselného územia Dolní Lutyně. Český štát pokračuje v príprave lokality a chce ju ponúknuť inému veľkému investorovi. Rozlišovať preto treba dve veci: pôvodný plán vybudovať v lokalite konkrétnu batériovú gigafactory sa nenaplní, príprava územia pre strategickú priemyselnú investíciu však pokračuje.

Pre porovnanie so Slovenskom je tento vývoj mimoriadne zaujímavý. Kým ešte pred niekoľkými rokmi patrili český a slovenský projekt do rovnakej kategórie veľkých pripravovaných investícií, dnes sú na úplne odlišných miestach. V Šuranoch pokračuje realizácia závodu na výrobu batériových článkov, zatiaľ čo v Dolní Lutyni konkrétny plán gigafactory Samsung skončil a česká vláda hľadá pre pripravené územie iné využitie.

Maďarsko je o niekoľko rokov pred nami

Ak chceme vidieť, ako môže vyzerať rozsiahly stredoeurópsky batériový priemysel, stačí sa pozrieť cez južnú hranicu. Maďarsko začalo veľkých výrobcov priťahovať podstatne skôr. Výsledkom je celý reťazec podnikov – od výroby článkov a komponentov cez moduly až po recykláciu.

Podľa maďarskej agentúry HIPA bolo v batériovom sektore realizovaných alebo rozbehnutých viac ako 60 projektov približne štyridsiatich spoločností v hodnote okolo 27 miliárd eur. Plánovaná výrobná kapacita článkov do roku 2030 presahuje 300 GWh ročne. To však neznamená, že všetky fabriky dnes pracujú naplno.

Samsung SDI vyrába batérie v Göde a juhokórejská SK On vybudovala závody v Komárome a Iváncsi. Ide teda o reálnu výrobnú základňu, nie iba o pripravované projekty. Aj tu však ochladenie európskeho trhu zanechalo stopu. Niektoré závody upravovali zamestnanosť a tempo rozširovania kapacít. Maďarský batériový boom navyše sprevádzajú spory týkajúce sa ochrany životného prostredia a bezpečnosti práce. V roku 2026 maďarské úrady sprísnili postup voči viacerým výrobcom. Najväčšiu pozornosť však púta Debrecín.

CATL v Debrecíne: továreň stojí, články sa rozbiehajú pomalšie. Čínsky CATL oznámil investíciu v Debrecíne už v roku 2022. Celý projekt bol prezentovaný ako jedna z najväčších batériových investícií v Európe. Tu je veľmi dobre viditeľný rozdiel medzi výrobou modulov a článkov.

Batériové moduly CATL vyrába v Debrecíne už od jesene 2024. V júli 2026 spoločnosť uviedla, že tam dovtedy vyrobila približne 381-tisíc modulov, zodpovedajúcich batériám pre približne 87-tisíc elektromobilov.

Prvý závod na samotnú výrobu článkov s kapacitou 40 GWh bol v roku 2026 stavebne dokončený a boli v ňom nainštalované výrobné technológie. Spustenie článkovej výroby však čakalo na dokončenie povoľovacích procesov.

V auguste prišla ďalšia komplikácia. Maďarské úrady po zistení zvýšenej expozície niklu u deviatich pracovníkov dočasne zakázali prácu v niektorých prevádzkach. Časť kolaudačných povolení bola následne udelená, pri ďalšej časti úrad požadoval odstránenie nedostatkov.

To znamená, že ani obrovská investícia CATL nepostupuje presne podľa pôvodného harmonogramu. Napriek tomu je rozdiel oproti väčšine pripravovaných stredoeurópskych projektov zásadný: budovy stoja, výrobné zariadenia sú nainštalované a výroba modulov už prebieha.

Debrecín nekončí pri CATL

Ešte zaujímavejšie je, že CATL nie je jediným výrobcom batérií, ktorý v Debrecíne investuje. EVE Power tam buduje svoj prvý európsky závod na výrobu článkov. Investícia presahuje jednu miliardu eur, plánovaná kapacita je 28 GWh a továreň má zásobovať najmä susedný závod BMW. Výrobca sa špecializuje na cylindrické články novej generácie.

Význam lokality spočíva práve v bezprostrednej blízkosti automobilky. Batérie nebude potrebné prepravovať cez polovicu Európy – výrobca článkov a automobilka budú prakticky susedmi. Podobný model sa v budúcnosti môže ukázať ako jeden z rozhodujúcich faktorov konkurencieschopnosti európskej elektromobility.

Ďalším veľkým projektom je Sunwoda v Nyíregyháze na severovýchode Maďarska. Pôvodne oznámená investícia mala hodnotu 245 miliónov eur, ale dlhodobý investičný plán môže dosiahnuť približne 1,5 miliardy eur. V roku 2025 Európska komisia schválila pre tento projekt maďarskú štátnu pomoc vo výške 264 miliónov eur. Práve maďarské projekty mohli byť dôvodom, prečo sa niekedy hovorí o ďalšej veľkej baterkárni „na východe“. Nyíregyháza aj Debrecín ležia relatívne blízko východného Slovenska.

Rok 2026 priniesol vytriezvenie, nie koniec gigafactory

Pri pohľade na dnešný stav by bolo chybou dospieť k záveru, že európska výroba batérií zlyhala. Rovnako nesprávne by však bolo počítať každú ohlásenú kapacitu ako továreň, ktorá už vyrába. Medzi investičným memorandom, začiatkom stavby, montážou technológií, skúšobnou výrobou a sériovou produkciou batériových článkov môžu uplynúť roky.

A práve roky 2025 a 2026 ukázali, ako rýchlo sa dokážu pôvodné harmonogramy zmeniť. Automobilky upravujú tempo prechodu na elektromobilitu, rast predaja elektrických áut v Európe nie je rovnomerný a výrobcovia batérií zároveň čelia veľmi silnej cenovej konkurencii z Ázie. Investícia, ktorá dávala ekonomický zmysel pri určitom očakávanom raste trhu, môže byť o dva roky neskôr odložená alebo zmenšená. Dolní Lutyně je toho názorným príkladom.

Šurany sú naopak príkladom projektu, ktorý napriek zmenenému trhu pokračuje. A Maďarsko ukazuje tretiu fázu vývoja: krajina už veľké batériové továrne má, ale teraz musí riešiť ich vyťaženosť, ekonomiku, pracovné podmienky a environmentálne dôsledky.

Slovensko môže získať mimoriadne silnú pozíciu

Ak bude projekt v Šuranoch dokončený podľa súčasného harmonogramu, situácia Slovenska sa výrazne zmení. K tradičnej výrobe automobilov pribudne veľkokapacitná výroba batériových článkov. Zároveň sa pri Košiciach rozbieha úplne nový závod Volvo Cars určený pre elektromobily. Slovensko by sa tak mohlo dostať do pozície, keď nebude iba montovať elektromobily z dovezených kľúčových komponentov, ale časť jedného z najdrahších komponentov elektromobilu – trakčnej batérie – bude vznikať priamo na jeho území. Kľúčové však bude slovo „ak“.

Skúsenosti z Česka, Maďarska aj ďalších európskych krajín ukazujú, že pri gigafactory nemožno za rozhodujúci míľnik považovať tlačovú konferenciu ani položenie základného kameňa. Dokonca ani hotová výrobná hala ešte automaticky neznamená sériovú výrobu. Skutočným meradlom úspechu bude až okamih, keď z výrobných liniek začnú vo veľkých sériách vychádzať batériové články, nájdu stabilných odberateľov a závod ich dokáže vyrábať konkurencieschopne.

V septembri 2026 preto môžeme situáciu v našom regióne opísať pomerne jednoducho: český projekt gigafactory Samsung sa nenaplní, hoci príprava strategickej priemyselnej zóny v Dolní Lutyni pokračuje; Slovensko svoju prvú veľkú továreň na batériové články v Šuranoch realizuje a Maďarsko už batérie vyrába a zároveň buduje ďalšie kapacity. Aj tam sa však ukazuje, že cesta od veľkých investičných plánov k stabilnej masovej produkcii nie je ani krátka, ani bezproblémová.

Súvisiace:
Trakčné batérie v elektromobiloch starnú

Zdroje:
1 Foto: AI, Ilustračná vizualizácia Šurany generované ChatGPT
2 MH Invest, Šurany Industrial Park
MH Invest
3 GIB EnergyX Slovakia, prvá batériová gigafabrika na Slovensku
GIB EnergyX Slovakia
4 Ministerstvo hospodárstva SR, Valaliky Industrial Park a Volvo Cars
Ministerstvo hospodárstva SR
5 Vláda ČR, aktuálny stav projektu Dolní Lutyně
Vláda Českej republiky
6 CATL, výroba batériových modulov a článkov v Debrecíne
CATL Hungary
7 EVE Power Hungary, nový závod na výrobu batériových článkov v Debrecíne
EVE Power Hungary
8 Hungarian Investment Promotion Agency, batériový priemysel v Maďarsku
HIPA – Battery Industry in Hungary
9 Hungarian Investment Promotion Agency, závod Sunwoda v Nyíregyháze
HIPA – Sunwoda
10 Nabito.sk, Nabíjanie, Fotovoltaika, pre Firmy, Domácnosti
https://nabito.sk/

Údaje použité v článku sú verejne dostupné v rámci informácií z médií, rozhodujúce fakty je vhodné overovať v citovaných
zdrojoch Autor pri vyhľadávaní okrem iného používa aj nástroje umelej inteligencie.