Od septembra môže prevádzkovateľ nabíjacej stanice na Slovensku získať za elektrinu z obnoviteľných zdrojov spotrebovanú elektromobilmi obchodovateľné kredity. Samotná nabíjačka však nestačí. Treba ju zaregistrovať v systéme OKTE, preukázať množstvo spotrebovanej elektriny aj jej obnoviteľný pôvod a následne požiadať o vydanie kreditov. Pozrime sa, ako nový systém funguje v praxi a pre koho môže byť zaujímavý.

V prvej časti nášho seriálu sme vysvetlili nový princíp: jedna kilowatthodina oprávnenej elektriny z obnoviteľných zdrojov použitá na nabíjanie elektromobilu môže znamenať jeden elektronický kredit. Kredit však nevznikne automaticky v okamihu, keď elektromobil začne nabíjať.

Medzi spotrebovanou kilowatthodinou a kreditom, s ktorým možno následne obchodovať, je niekoľko krokov. Prevádzkovateľ musí byť schopný preukázať, koľko elektriny elektromobily skutočne spotrebovali, odkiaľ táto energia pochádzala a musí mať nabíjaciu stanicu zaregistrovanú v systéme Organizátora krátkodobého trhu s elektrinou – OKTE.

Kto môže kredity získať?

Zákon používa jedno dôležité označenie: prevádzkovateľ nabíjacej stanice. Práve jemu OKTE vydáva kredity a vedie ich na jeho účte v evidencii kreditov. To znamená, že systém nie je postavený na vlastníkovi elektromobilu, ale na subjekte prevádzkujúcom nabíjaciu infraštruktúru.

Nemusí pritom ísť iba o veľkého prevádzkovateľa verejnej siete rýchlonabíjacích staníc. Systém počíta aj s neverejným nabíjaním. Praktický význam preto môže mať napríklad pre podnik, ktorý nabíja vlastnú flotilu elektromobilov, logistické depo, správcu parkovacieho domu, hotel, obchodné centrum alebo firmu prevádzkujúcu nabíjacie body pre svojich zamestnancov a služobné vozidlá.

Práve neverejné nabíjanie môže predstavovať veľmi významnú časť celkovej spotreby elektriny elektromobilmi. SEVA pri príprave systému upozorňovala, že podľa jej odhadov môže tvoriť približne 70 až 80 percent celkového objemu nabíjania.

Prvý krok: registrácia nabíjacej stanice

Ak chce prevádzkovateľ kredity získavať, musí nabíjaciu stanicu zaregistrovať v systéme OKTE. Nejde iba o administratívny doplnok – registrácia je jednou zo základných podmienok na vydanie kreditov.

Podrobnosti fungovania systému upravuje Prevádzkový poriadok OKTE, ktorého nové znenie nadobudlo účinnosť 1. septembra 2026, teda súčasne so spustením kreditového systému. OKTE vedie elektronickú evidenciu kreditov, účty ich držiteľov, zabezpečuje vydávanie a prevody kreditov a organizuje trh s vydanými kreditmi.

Dôležité je preto rozlišovať medzi samotným prevádzkovaním nabíjačky a účasťou v kreditovom systéme. Firma môže roky nabíjať svoje elektromobily vo vlastnom areáli, ale ak chce za oprávnenú spotrebu získavať kredity, musí sa zapojiť do systému OKTE a splniť podmienky stanovené zákonom a príslušným prevádzkovým poriadkom.

Druhý krok: vedieť, koľko energie skončilo v elektromobiloch

Základom celého mechanizmu je meranie. OKTE potrebuje údaj o množstve elektriny spotrebovanej v nabíjacej stanici na nabíjanie elektrických vozidiel. Bilančným obdobím je jeden kalendárny mesiac. Ak teda firma počas októbra dodá prostredníctvom svojich nabíjacích bodov do elektromobilov 8 000 kWh, práve toto množstvo predstavuje základ pre ďalší výpočet. Neznamená to však ešte automaticky 8 000 kreditov.

Treba splniť druhú zásadnú podmienku – preukázať, že príslušné množstvo elektriny pochádzalo z obnoviteľných zdrojov. Zákon pritom vyžaduje úplné a pravdivé údaje o spotrebe a stanovuje povinnosť zabezpečiť meranie množstva elektriny spotrebovanej v nabíjacej stanici.

SEVA zároveň pri spustení systému uviedla dôležitú praktickú informáciu: spotrebu možno za stanovených podmienok vykazovať aj prostredníctvom údajov z riadiacich systémov nabíjacích staníc, takže podľa asociácie nie je nevyhnutné vybaviť každý jednotlivý nabíjací bod samostatným certifikovaným elektromerom. To môže byť podstatné najmä pri väčších firemných inštaláciách s viacerými nabíjacími bodmi.

Ilustračné foto: AI, ¹.

Tretí krok: preukázať zelený pôvod elektriny

Tu existujú dve základné možnosti. Prvou je vlastná výroba elektriny z obnoviteľného zdroja. Typickým príkladom je firemná fotovoltická elektráreň a nabíjacie stanice nachádzajúce sa v príslušnom odbernom alebo odovzdávacom mieste. Ak firma počas dňa vyrába elektrinu zo slnka a časť z nej spotrebujú elektromobily, môže za splnenia ostatných podmienok táto energia vstúpiť do kreditového systému. Zákon však neobmedzuje kredity iba na takéto prípady.

Druhou možnosťou je elektrina odobratá z distribučnej sústavy. Vtedy musí byť jej obnoviteľný pôvod preukázaný zárukou pôvodu energie. Záruka pôvodu je elektronický doklad preukazujúci konečnému odberateľovi, že príslušný podiel alebo množstvo energie bolo vyrobené z obnoviteľných zdrojov.

Pre kreditový systém je to veľmi dôležité. Keby boli oprávnené iba nabíjačky fyzicky napojené na vlastnú fotovoltiku, počet potenciálnych účastníkov by bol výrazne menší. Firma teda nemusí postaviť solárnu elektráreň len preto, aby sa mohla uchádzať o kredity. Musí však vedieť obnoviteľný pôvod elektriny preukázať.

Nestačí nakúpiť „zelenú elektrinu“ podľa názvu produktu

Tu sa oplatí upozorniť na rozdiel medzi marketingovým označením produktu dodávateľa elektriny a zákonným preukázaním pôvodu energie. Pre účely kreditov je rozhodujúca záruka pôvodu podľa zákona.

Prevádzkovateľ by si preto mal pri dodávateľovi elektriny overiť, či a akým spôsobom bude možné príslušné množstvo energie pokryť zárukami pôvodu použiteľnými v systéme.

Z pohľadu firmy je totiž rozhodujúce nielen to, koľko elektromobily spotrebovali, ale aj aké množstvo tejto spotreby možno vierohodne priradiť k elektrine z obnoviteľných zdrojov.

Príklad: firma s desiatimi elektromobilmi

Predstavme si firmu, ktorá má desať služobných elektromobilov a vo svojom areáli štyri nabíjacie body. Za jeden mesiac vozidlá spotrebujú pri nabíjaní 3 500 kWh elektriny.

Ak firma splní registračné a technické podmienky a preukáže, že celých 3 500 kWh predstavovalo oprávnenú elektrinu z obnoviteľných zdrojov, môže byť základom na vydanie 3 500 kreditov.

Ak však zárukou pôvodu alebo vlastnou výrobou dokáže preukázať iba 2 000 kWh, nemožno jednoducho považovať celú spotrebu elektromobilov za obnoviteľnú.

Princíp systému je teda v podstate jednoduchý: preukázaná spotreba elektromobilov + preukázaný obnoviteľný pôvod = množstvo elektriny, za ktoré môžu byť vydané kredity. Samozrejme vždy najviac do rozsahu oprávnenej spotreby stanovenej zákonom.

Čo ak má firma vlastnú fotovoltiku?

To je zaujímavý prípad. Predstavme si výrobnú spoločnosť, ktorá má na streche haly fotovoltickú elektráreň. Časť výroby spotrebujú kancelárie a výrobné zariadenia, časť klimatizácia a časť firemné elektromobily. Nie je možné jednoducho zobrať celú výrobu fotovoltiky a vyhlásiť ju za elektrinu použitú na elektromobilitu.

Kreditový systém je viazaný na množstvo elektriny použité na nabíjanie elektrických vozidiel a zákon zároveň určuje podmienky, za ktorých sa započítava výroba z OZE v príslušnom mieste. Preto je dôležité meranie výroby aj spotreby nabíjacej infraštruktúry. Ak fotovoltika za mesiac vyrobí 20 MWh, ale elektromobily spotrebujú iba 4 MWh, samotná vysoká výroba elektrárne nevytvorí kredity za všetkých 20 MWh. Kredity sú odmenou za obnoviteľnú elektrinu použitú v doprave, nie za samotnú výrobu elektriny zo slnka.

A čo nabíjanie zo siete v noci?

Ani to nemusí byť problém. Firemné elektromobily sa často vracajú do depa večer a nabíjajú sa v noci, keď fotovoltika nevyrába. Práve možnosť využiť záruky pôvodu spôsobuje, že kreditový systém nie je odkázaný iba na okamžitú lokálnu výrobu elektriny.

To je dôležité napríklad pre kuriérske spoločnosti, taxislužby, rozvoz tovaru alebo servisné flotily. Ich vozidlá jazdia cez deň a nabíjajú sa najmä v noci.

Aj elektrina odobratá zo sústavy môže byť pre kreditový systém oprávnená, pokiaľ sú splnené zákonné podmienky a jej obnoviteľný pôvod je preukázaný príslušnou zárukou pôvodu.

Ako samotný kredit vznikne?

Ani po registrácii a odovzdaní údajov sa kredit nevydáva automaticky bez ďalšieho úkonu. Zákon stanovuje, že OKTE vydáva kredity elektronicky na základe žiadosti prevádzkovateľa nabíjacej stanice a pripíše ich na jeho účet v evidencii kreditov. Na vydanie využíva údaje od prevádzkovateľa nabíjacej stanice a potrebné informácie od prevádzkovateľov prenosovej a distribučnej sústavy.

Zaujímavý je aj termín, ktorý by si prevádzkovatelia mali zapamätať. O vydanie kreditov možno požiadať do troch mesiacov od skončenia kalendárneho roka, za ktorý je možné kredit použiť na plnenie príslušnej referenčnej hodnoty.

Netreba si to zamieňať s mesačným bilančným obdobím. Spotreba sa eviduje po jednotlivých kalendárnych mesiacoch, zákon však zároveň stanovuje konečnú lehotu na podanie žiadosti o vydanie kreditov.

Kredit sa objaví na elektronickom účte

Vydané kredity vedie OKTE na účte držiteľa. Každý kredit obsahuje viacero údajov. Okrem identifikačného čísla napríklad zdroj energie, obdobie výroby, rok, za ktorý ho možno uplatniť, a identifikačný kód prevádzkovateľa spolu so statickými údajmi o nabíjacom bode, prostredníctvom ktorého bola elektrina dodaná.

Ak bola použitá elektrina zo siete, súčasťou údajov je aj identifikácia príslušnej záruky pôvodu. Kredit teda nie je anonymný virtuálny žetón. Je za ním dohľadateľná informácia o pôvode energie a nabíjaní, na základe ktorého vznikol. Ak by bol vydaný na základe neúplných alebo nepravdivých údajov, OKTE ho podľa zákona zruší.

Čo sa s kreditom stane ďalej?

Vydaný kredit môže byť prevedený na účet iného držiteľa. OKTE prevod vykonáva na základe žiadosti držiteľa účtu a zároveň jednotlivé prevody eviduje. Organizátor krátkodobého trhu s elektrinou podľa zákona organizuje aj samotný trh s vydanými kreditmi.

Na druhej strane trhu stoja najmä subjekty, ktoré uvádzajú na slovenský trh pohonné látky a musia plniť zákonom stanovené referenčné hodnoty obnoviteľnej energie v doprave. Práve ony majú ekonomický dôvod kredity získavať. Prevádzkovateľ nabíjačky tak môže premeniť preukázané zelené nabíjanie na nový príjem.

Má to význam aj pre malú firmu?

To bude závisieť predovšetkým od množstva elektriny, ktoré firma prostredníctvom nabíjačiek ročne spotrebuje, od nákladov spojených so zapojením do systému a od trhovej ceny kreditov. Pri jednom elektromobile s malým ročným nájazdom pôjde o pomerne malé množstvo energie.

Ak by napríklad vozidlo spotrebovalo pri nabíjaní 3 MWh ročne a kreditový výnos zodpovedal odhadu SEVA približne 25 eur za MWh, bavíme sa len približne o 75 eurách ročne.

Pri flotile s ročnou spotrebou 100 MWh by rovnaký modelový prepočet predstavoval 2 500 eur a pri 500 MWh už 12 500 eur.

Ide však iba o ilustráciu. Cena kreditov nie je zákonom garantovaná a skutočnú hodnotu vytvorí trh. Práve preto bude pri malých prevádzkach rozhodujúce, aké administratívne a prevádzkové náklady bude účasť v systéme v praxi znamenať.

Zaujímavé budú najmä flotily

Z ekonomického pohľadu preto nový mechanizmus vyzerá najzaujímavejšie tam, kde sa na jednom mieste pravidelne nabíja väčšie množstvo vozidiel. Môžu to byť firemné flotily, kuriérske a rozvážkové spoločnosti, autobusové depá, taxislužby, požičovne automobilov alebo rozsiahle podnikové parkoviská.

Takéto prevádzky majú jednu výhodu: veľké množstvo spotreby sa koncentruje na relatívne malom počte nabíjacích bodov. Príjem z kreditov potom môže byť ďalšou položkou pri ekonomickom hodnotení prechodu firmy zo spaľovacích vozidiel na elektrické. A práve v tomto bode začína byť nový systém zaujímavejší než obyčajná administratívna novinka.

Nie peniaze za elektromobil, ale za jeho nabíjanie

Kreditový systém nemení cenu elektromobilu a neposkytuje jeho majiteľovi dotáciu na kúpu vozidla. Nevzniká ani automatická odmena za to, že niekto jazdí elektricky. Oceňuje niečo iné – preukázateľné využitie elektriny z obnoviteľných zdrojov v cestnej doprave.

Čím viac elektromobilov bude jazdiť a čím viac obnoviteľnej elektriny pri nabíjaní spotrebujú, tým väčší môže byť objem kreditov na trhu. Pre prevádzkovateľov nabíjacích staníc preto od septembra pribudla nová otázka: nielen koľko stojí jedna kilowatthodina elektriny, ale aj akú ďalšiu hodnotu môže táto kilowatthodina vytvoriť.

V tretej a záverečnej časti seriálu sa preto pozrieme práve na peniaze. Kto bude kredity kupovať, čo môže určovať ich cenu, koľko môže zarobiť prevádzkovateľ nabíjačiek a či sa časť nového príjmu môže niekedy prejaviť aj v cene, ktorú za nabíjanie platí vodič elektromobilu.

Súvisiace:
Nabíjanie zhodnotené kreditmi

Zdroje:
1 – Foto: AI, Nabíjanie pri budove s FVE generované ChatGPT
2 – OKTE, a.s.
Nový Prevádzkový poriadok OKTE, a.s. účinný od 1. septembra 2026
3 – Slov-Lex.sk
Zákon č. 309/2009 Z. z. – kredity, ich vydávanie, prevody a uplatnenie
4 – OKTE, a.s. – Záruky pôvodu
Informácie OKTE o zárukách pôvodu elektriny
5 – SEVA – Slovak Electric Vehicle Association
Nová ekonomika nabíjania: spúšťajú sa kredity za elektrinu z OZE
6 – Nabito.sk, Nabíjanie, Fotovoltaika, pre Firmy, Domácnosti
https://nabito.sk/

Údaje použité v článku sú verejne dostupné v rámci informácií z médií, rozhodujúce fakty je vhodné overovať v citovaných
zdrojoch Autor pri vyhľadávaní okrem iného používa aj nástroje umelej inteligencie.