Verejná nabíjacia sieť na Slovensku rastie rekordným tempom. Za rok sa jej výkon viac ako zdvojnásobil a na diaľniciach pribudli prvé nabíjacie parky s výkonom stoviek kilowattov. Za rozširovaním stoja európske pravidlá, peniaze z Plánu obnovy aj súkromné firmy. V prvej časti seriálu sme vysvetlili, od čoho závisí cena verejného nabíjania. V druhej časti sa pozrieme, kto sieť buduje, čo vyžaduje Európska únia a čo výstavbu brzdí. Údaje sme overili 1. novembra 2026.

Verejná sieť v číslach

Podľa Slovenskej asociácie pre elektromobilitu (SEVA) bolo k 30. júnu 2026 na Slovensku 3 707 verejných nabíjacích bodov na 1 375 lokalitách. Ich celkový výkon dosiahol 343 MW. O rok skôr to bolo necelých 162 MW. Len od konca marca do konca júna pribudlo 571 bodov a približne 136 MW výkonu.¹ Novšie súhrnné údaje sme v čase písania nenašli.

Najvýraznejšie pribúdajú výkonné nabíjačky. Bodov s výkonom 150 kW a viac je 969, takmer dvakrát viac ako pred rokom. Z nich 353 má výkon nad 350 kW.¹ Ešte na konci roka 2024 bolo takýchto ultrarýchlych bodov iba 28 a na konci marca 2026 ich bolo 148. SEVA zároveň uvádza, že viac ako 60 % DC lokalít podporuje autá s 800-voltovou architektúrou.² Práve tie dokážu vysoký výkon nabíjačky najlepšie využiť.

Čo vyžaduje Európska únia

Základné pravidlá určuje nariadenie Európskej únie o infraštruktúre pre alternatívne palivá, skrátene AFIR. Platí od 13. apríla 2024 priamo vo všetkých členských štátoch.³ Nariadenie má dva typy cieľov. Prvý sa viaže na počet áut. Na každé batériové osobné auto alebo dodávku musí byť vo verejných staniciach k dispozícii aspoň 1,3 kW výkonu, na každý plug-in hybrid aspoň 0,8 kW.^{3, 4}

Tento cieľ Slovensko plní s veľkou rezervou. Ku koncu júna u nás jazdilo 31 190 osobných batériových elektromobilov a 2 019 elektrických dodávok.¹ Podľa AFIR by pre ne stačilo približne 43 MW, sieť však má 343 MW. Plug-in hybridy sme nezapočítali, lebo ich aktuálny počet sme v overených zdrojoch nenašli. Aby sa rezerva minula, muselo by ich na Slovensku jazdiť približne 375 000. Ide o náš prepočet.

Druhý typ cieľov sa viaže na vzdialenosť. Pozdĺž hlavnej, takzvanej základnej siete TEN-T musí byť v každom smere jazdy nabíjací park najviac každých 60 km. Do konca roka 2025 mal mať každý park výkon aspoň 400 kW a aspoň jeden bod so 150 kW. Do konca roka 2027 to má byť 600 kW a dva takéto body. Pre súhrnnú sieť TEN-T, kam patria aj ďalšie dôležité cesty, platia podobné požiadavky s neskoršími termínmi, posledný v roku 2035. Na menej frekventovaných úsekoch, kde denne prejde menej ako 3 000 ľahkých vozidiel, môže štát povoliť rozstup až 100 km.⁴

Osobitné ciele platia pre nákladné autá a autobusy. Do konca roka 2025 mali byť nabíjacie parky pre ne aspoň na 15 % dĺžky siete TEN-T, každý s výkonom najmenej 1 400 kW. Do konca roka 2030 má byť na základnej sieti takýto park každých 60 km, s výkonom najmenej 3 600 kW a s dvoma bodmi po 350 kW.⁴

Diaľnice: štát pripravil miesto, firmy stavajú

Najviditeľnejšou zmenou posledných mesiacov sú nabíjacie parky na odpočívadlách. Projekt národnej nabíjacej siete realizuje štátna spoločnosť MH Invest spolu s ministerstvami hospodárstva a dopravy, Národnou diaľničnou spoločnosťou (NDS) a distribučnými spoločnosťami. V marci 2025 ju vláda schválila ako prijímateľa peňazí z Plánu obnovy a odolnosti. Projekt počítal s najmenej 228 bodmi s výkonom aspoň 300 kW pre osobné a 400 kW pre úžitkové vozidlá.⁵

Úlohy si rozdelili. NDS pripravila priestor na odpočívadlách a MH Invest spolu s distribučnými spoločnosťami zabezpečil elektrickú infraštruktúru vrátane trafostaníc. Samotné nabíjacie parky financujú, stavajú a 16 rokov budú prevádzkovať firmy vybrané v koncesnom obstarávaní: ZSE, OMV a ejoin. Štátu platia pevné poplatky, spolu 1 524 084 € ročne, a k tomu 0,02 € z každej predanej kWh. Za celé obdobie koncesie by mal štát získať približne 46 miliónov eur.^{5, 6}

Po dokončení má sieť ponúknuť 35 lokalít s 251 bodmi, z toho 219 pre osobné autá a 32 pre nákladné vozidlá a autobusy.⁶ Ministerka hospodárstva Denisa Saková v októbri uviedla: „Celkovo sme doposiaľ postavili v rámci diaľničných úsekov a rýchlostných ciest 236 rýchlonabíjačiek pre osobné a nákladné motorové vozidlá.“ Podľa nej sa vtedy ešte stavalo na odpočívadle Ivachnová a v lokalitách Sverepec a Hybe bolo treba dokončiť trafostanice. Podľa ministra dopravy Jozefa Ráža bolo k diaľniciam potrebné priviesť 65 MW výkonu. Súčasťou prác boli aj stavebné povolenia a výstavba či rekonštrukcia trafostaníc.⁵

Každý park musí umožniť jednorazovú platbu kartou bez registrácie a je zapojený do roamingu. Nabiť sa teda dá aj s kartou alebo aplikáciou inej siete, ak má s prevádzkovateľom dohodu.⁶ Prvá lokalita, Jarovce západ na diaľnici D2, má deväť bodov pre osobné autá a dva pre nákladné. Celkový výkon 1,4 MW sa medzi autá rozdeľuje podľa toho, koľko ktoré práve potrebuje.⁶

Pri nákladnej doprave idú niektorí prevádzkovatelia ešte ďalej. Ejoin podľa Techboxu chystá na každej svojej lokalite aspoň jeden bod s výkonom do 1 MW. Stojany pre kamióny dostanú okrem bežného konektora CCS2 aj konektor MCS. Ide o nový štandard pre megawattové nabíjanie, ktorý osobné autá nepoužívajú.⁶

Ilustračné foto: Elektrická rozvodňa vysokého napätia, autor: maxmann, Pixabay¹³.

Kto stavia mimo diaľnic

Väčšinu siete nestavia štát. Komerčné siete, napríklad ZSE Drive, GreenWay, OMV, ejoin či Ionity, budujú stanice spravidla tam, kde očakávajú dosť zákazníkov a kde je k dispozícii dostatočný výkon. Pribúdajú aj nabíjačky pri obchodoch. Lidl má za cieľ vybaviť nabíjaním všetky svoje predajne. Výkon je podľa lokality od 11 do 50 kW.⁹ Kaufland v roku 2024 odovzdal prevádzku svojich staníc ZSE Drive a ohlásil plán, aby do konca toho roka mala nabíjačku každá jeho predajňa.¹⁰

Peniaze z Plánu obnovy išli aj mestám a podnikateľom. V prvom kole výzvy pre samosprávy z roku 2023 získalo podporu 13 miest, napríklad Trnava, Senec, Banská Bystrica či Kežmarok. Spolu dostali približne 1,42 milióna eur na 320 AC bodov a 20 DC bodov.⁷ V júni 2026 vyhlásilo ministerstvo hospodárstva výzvu pre podnikateľov s rozpočtom 2 milióny eur, ktorá sa uzavrela 6. júla. Projekt musel mať aspoň 50 nabíjacích bodov a stanice museli byť v prevádzke už v čase podania žiadosti.⁸

Čo výstavbu brzdí

Samotný stojan býva najjednoduchšou časťou. Rýchlonabíjačka potrebuje veľký výkon zo siete, často aj novú trafostanicu, projekt, povolenia a zmluvu s distribučnou spoločnosťou. GreenWay uvádza, že pri novom pripojení do distribučnej sústavy môže už len vyjadrenie distribučnej spoločnosti trvať od 30 do 210 dní podľa regiónu. Celé vybudovanie stanice tak trvá 90 až 270 dní. Ak sa stanica pripája do existujúceho objektu a treba v ňom navýšiť kapacitu, môže sa proces predĺžiť až na 120 dní.¹²

Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) v novembri 2025 upozornil aj na druhú stranu problému. Distribučná spoločnosť musí odberné miesto pripojiť do piatich pracovných dní, no až keď žiadateľ splní všetky technické a obchodné podmienky. Mnohí žiadatelia ich podľa úradu zbytočne odkladajú. Distribučné spoločnosti pre nich medzitým držia rezervovanú kapacitu, ktorú nemôžu ponúknuť iným. ÚRSO preto navrhol, aby žiadosť stratila platnosť, ak žiadateľ podmienky nesplní do 120 dní od jej schválenia.¹¹

Rezervovaná kapacita rozhoduje aj o ekonomike. Ako sme ukázali v prvej časti, prevádzkovateľ za ňu platí každý mesiac, aj keď nikto nenabíja. Výkonná nabíjačka sa preto oplatí najmä tam, kde ju bude využívať veľa áut. Aj diaľničný projekt ukázal, že najdlhšie sa čaká na elektrinu. Dve jeho lokality ešte v októbri čakali na trafostanice.⁵ SEVA medzi priority na ďalšie obdobie zaradila jednoduchšie povoľovanie nabíjačiek, priaznivejšie podmienky pripojenia do distribučných sústav a rozvoj nabíjania v mieste bydliska.¹

Kam sieť smeruje

Podľa SEVA rástol výkon siete za posledný rok trikrát rýchlejšie ako počet bodov.¹ Nové parky pri diaľniciach majú stovky kilowattov a sieť sa pripravuje aj na elektrické kamióny. Pohodlnejšia bude aj platba, pretože od roku 2027 budú musieť karty prijímať aj staršie rýchlonabíjačky pri hlavných cestách.⁴

Rýchle nabíjanie však nie je všetko. Riaditeľ SEVA Patrik Križanský upozorňuje, že sieť musí byť vyvážená: „Ultrarýchle huby potrebujeme na dlhé trasy, no pre každodenný život ľudí v mestách je rovnako dôležité ďalej budovať jednoduché a cenovo dostupné AC body tam, kde autá prirodzene dlhodobo parkujú.“¹ Kto nemá kde nabíjať doma, potrebuje pomalšiu nabíjačku pri bydlisku, v práci alebo pri obchode. Ako sme videli v prvej časti, takéto nabíjanie je aj výrazne lacnejšie ako na ultrarýchlej stanici.

Sieť sa teda rozširuje viacerými cestami naraz. Európska únia určuje minimum, štát pripravil miesta a prípojky pri diaľniciach, firmy stavajú a prevádzkujú, mestá a obchody pridávajú pomalšie nabíjanie tam, kde ľudia parkujú. Najviac času pritom nezaberá montáž nabíjačiek, ale prípojky, trafostanice a povolenia.

Súvisiace:
Verejné nabíjanie elektromobilov, od čoho závisí cena
Na diaľniciach a rýchlostných cestách je málo nabíjacích staníc
Stav nabíjacej infraštruktúry pre verejnosť
Nabíjacia infraštruktúra – aprílové výzvy

Zdroje ku 1. november 2026:

•¹ SEVA – infraštruktúra a vozidlá k 30. 6. 2026, 22. 7. 2026
•² SEVA – nabíjacia infraštruktúra k 31. 3. 2026, 17. 4. 2026
•³ Európska komisia – Alternative Fuels Infrastructure, nariadenie AFIR, overené 1. 11. 2026
•⁴ Nariadenie (EÚ) 2023/1804 o zavádzaní infraštruktúry pre alternatívne palivá (AFIR), Úradný vestník EÚ L 234, 22. 9. 2023
•⁵ SITA – na slovenských diaľniciach a rýchlostných cestách je už 236 ultrarýchlych nabíjacích bodov, 21. 10. 2026
•⁶ Techbox – na Slovensku máme otvorené prvé 300 a 400 kW nabíjačky na diaľniciach, 18. 6. 2026
•⁷ Techbox – poznáme slovenské mestá, ktoré vybudujú 340 nabíjačiek pre elektromobily, 13. 1. 2024
•⁸ MH SR – výzva 03I04-26-V07 na budovanie nabíjacej infraštruktúry, uzavretá 6. 7. 2026
•⁹ Lidl Slovensko – nákup a nabíjanie elektromobilov, overené 1. 11. 2026
•¹⁰ Kaufland – každá predajňa bude do konca roka 2024 vybavená nabíjacou stanicou, júl 2024
•¹¹ ÚRSO – zbytočné čakanie na pripojenie blokuje kapacitu, 4. 11. 2025
•¹² GreenWay – možnosti pripojenia nabíjacích staníc, overené 1. 11. 2026
•¹³ Foto: maxmann, Vysokonapäťová elektrická rozvodňa. Pixabay, Pixabay Content License, 2016

Údaje použité v článku sú verejne dostupné v rámci informácií z médií, rozhodujúce fakty je vhodné overovať v citovaných
zdrojoch. Autor pri vyhľadávaní okrem iného používa aj nástroje umelej inteligencie.