Po prvé, Slovensko má relatívne bohatú infraštruktúru verejných nabíjacích bodov – podľa dát Slovenskej asociácie pre elektromobilitu (SEVA) ich je v krajine viac ako 2 800 na vyše 1 100 lokalitách, pričom celkový inštalovaný výkon verejných nabíjačiek je viac než 160 MW. To znamená, že v mnohých mestách a obciach si vodič elektromobilu môže nájsť miesto na dobitie; problémom však zostáva ich nerovnomerné rozmiestnenie pri vysokokapacitných cestách².

Faktom je, že pri diaľniciach (napr. D1, D2) alebo rýchlostných cestách (R-cestách) doteraz nebola infraštruktúra nabíjacích staníc systematicky budovaná a koordinovaná ako súčasť samotnej cestnej siete. Často sa nabíjačky nachádzajú len v mestách mimo týchto ťahov alebo v priemyselných zónach, čo z hľadiska dlhších ciest nie je optimálne.

Kto rozhoduje o umiestnení nabíjačiek?

Rozhodovanie o tom, kde a aké nabíjačky vzniknú, nie je v rukách jedného subjektu. Sústava rôznych aktérov sa podieľa na plánovaní a výstavbe: štátne orgány, prevádzkovatelia nabíjacích sietí, podnikatelia a v konečnom dôsledku aj vlastníci pozemkov. Aktuálne významnú úlohu hrá štát prostredníctvom národných programov. Slovenská vláda schválila projekt na vybudovanie národnej siete ultrarýchlych nabíjacích staníc pre elektromobily pozdĺž hlavných diaľnic a rýchlostných ciest v rámci transeurópskej dopravnej siete (TEN-T). Tento projekt je implementovaný spoločnosťou MH Invest, s.r.o. a predpokladá výstavbu desiatok staníc s výkonom minimálne 300 kW pre osobné vozidlá a 400 kW pre nákladnú dopravu³.

Takéto rozhodovanie sa deje cez verejné obstarávania a koncesné procesy – štát vyberá partnerov (prevádzkovateľov), ktorí následne vybudujú, financujú a prevádzkujú nabíjačky. Výhodou tohto prístupu je, že štát môže koordinovať rozmiestnenie podľa očakávanej intenzity dopravy a medzinárodných záväzkov, vrátane pravidiel Európskej únie, ktorá napríklad vyžaduje infraštruktúru nabíjačiek v určitých intervaloch pozdĺž diaľnic.

Samostatnou kategóriou sú súkromní prevádzkovatelia nabíjacích sietí – firmy ako ZSE Drive, GreenWay alebo ejoin, ktoré budujú svoje nabíjacie body aj komerčne. Tieto siete pokrývajú veľkú časť krajiny, ale ich umiestnenie sa často riadi komerčnými kritériami: výnosnosť, dostupnosť elektrickej siete, blízkosť obývaných oblastí a logistika.

Foto: Marian Ligda. Liptov. In: KOMUNITA FOTOGRAFOV. Unsplash. [online] 2026. Ilustračné¹.

Konkrétne vybrané úseky a nabíjačky

Ak sa pozrieme na konkrétnu diaľnicu D1 medzi Popradom a Liptovským Mikulášom, ktorá je dôležitá nielen pre miestnych, ale aj pre turistov smerujúcich do Tatier alebo na Oravu, vidíme niekoľko existujúcich a plánovaných nabíjacích bodov, no stále nie je situácia ideálna. V lokalitách ako Bôrik (Batizovce) alebo Hybe sa už nabíjacie huby podľa projektov pripravujú, ale ich číslo a výkon nie vždy pokrývajú vysoký počet cestujúcich vozidiel v letnej či zimnej sezóne.

Prečo nie sú na cestách tabule s informáciami o nabíjaní?

Jedným z bežných subjektívnych postrehov vodičov je absencia oznamovacích tabúľ pri diaľniciach a rýchlostných cestách, ktoré by informovali o možnosti nabíjania v blízkych mestách alebo na odpočívadlách. Takéto značenie nie je vždy jednoduché z technických a legislatívnych dôvodov. Oficiálne dopravné značenie na diaľniciach je upravené zákonmi a predpismi tak, aby zobrazovalo predovšetkým povinné dopravné informácie a základné služby ako benzín, jedlo alebo ubytovanie. Nabíjacie stanice na elektromobily zatiaľ nie sú vždy zahrnuté v týchto kategóriách, a teda nemajú automaticky nárok na miesta na tabuliach. Zahraničné skúsenosti ukazujú, že aj v iných krajinách je značenie nabíjačiek obmedzené legislatívou a komerčnými faktormi, rovnako ako platenými reklamnými plochami na diaľničných vizuáloch.

Aké sú hlavné výzvy a čo čaká vodičov?

Hoci Slovensko významne investuje do nabíjacej infraštruktúry, cesta k plnému pokrytiu diaľnic a rýchlostných ciest je ešte dlhá. Výstavba takýchto ultrasilných nabíjacích hubov si vyžaduje čas, koordináciu s elektrickou sieťou, stavebné povolenia a nutné koncesie. Mnohé z projektov, ktoré majú priniesť nabíjačky priamo na odpočívadlá, by sa mali začať realizovať od roku 2026.

Pre vodičov to znamená, že dnes je najbezpečnejšie spoliehať sa nielen na cestné navigácie, ktoré ukazujú nabíjačky v okolí trasy, ale aj na aplikácie prevádzkovateľov sietí alebo nezávislé mapy nabíjačiek ako napríklad NABIJAME.SK od SEVA⁴.

Počet nabíjacích bodov na slovenských diaľniciach a rýchlostných cestách rastie, a to vďaka kombinácii štátnych projektov a komerčných investícií. Kľúčové rozhodnutia o umiestnení vznikajú cez verejné obstarávania a strategické plánovanie štátu spolu s prevádzkovateľmi sietí. Absencia jednoduchých smerových tabúľ je čiastočne spôsobená právnymi obmedzeniami dopravného značenia, ale aj tým, že nabíjačky sa tradične realizovali mimo hlavných transportných koridorov. S dostavbou infraštruktúry v najbližších rokoch však môžeme očakávať, že nabíjacie huby budú čoraz bežnejšou súčasťou našich diaľnic.

Súvisiace Nabíjacie stanice na Slovensku [2024]

Zdroje
1 Foto: Marian Ligda. Liptov. In: KOMUNITA FOTOGRAFOV. Unsplash. [online] 2026. Dostupné z: https://unsplash.com/photos/aerial-view-of-trees-near-river-during-daytime-ieUpRjOAPlo [cit. 2026]
2 Energie Portal, Počet nabíjačiek na Slovensku [07-2025]
https://www.energie-portal.sk/dokument/verejne-nabijacky-elektromobily-slovensko-111774.aspx
3 MHR SK, Projekt výstavby nabíjacích staníc [03-2025]
https://www.mhsr.sk/en/press/the-project-to-build-charging-stations-for-electric-vehicles-on-motorways-is-moving-forward
4 SEVA SK, Slovak Electric Vehicle Association
https://seva.sk/en/
5 Nabito.sk, Fotovoltaika na kľúč, bezplatná konzultácia, https://nabito.sk/fotovoltaika-na-kluc/

Údaje použité v článku sú verejne dostupné v rámci informácií z médií, pre dohľadanie zadávajte autorom použité kľúčové slová. Autor pri vyhľadávaní okrem iného používa aj ChatGPT.