Akosi sme si už na Slovensku zvykli, že cenu výrobku, ktorý kupujeme akceptujeme v plnej výške bez toho, aby sme pátrali po tom, ktoré jednotlivé zložky ju tvoria. V prípade malinovky ide obsah cukru, inde nám štát zas prihodí daň za to, že cigarety dymia, a za to, že po Whiskey bolí kotrba. (Akoby to samotné už k nášmu vytrestaniu nebolo dostatočné). A tak platíme daň a samozrejme aj clo, ktoré tvorí podstatnú časť ceny výrobkov zo zahraničia.

Akú výšku cla skutočne zaplatí kupujúci za elektromobil

V posledných rokoch sa európsky automobilový trh mení rýchlejšie ako kedykoľvek predtým. Zatiaľ čo ešte pred desiatimi rokmi sa elektromobily považovali skôr za alternatívu pre nadšencov, dnes sa stali plnohodnotnou súčasťou ponuky väčšiny výrobcov. S tým však prichádzajú aj nové výzvy. Jednou z nich sú clá, ktoré výrazne ovplyvňujú konečnú cenu elektrických vozidiel. Kým v minulosti išlo o pomerne stabilný a menej viditeľný parameter, aktuálne geopolitické a ekonomické napätie spôsobilo, že clá sa stávajú jednou z kľúčových premenných pri kúpe elektromobilu.

Kupujúci dnes neplatí len za samotné vozidlo, ale aj za rozhodnutie, kde bolo vyrobené. Pôvod elektromobilu čoraz viac rozhoduje o tom, aká bude jeho konečná cena, a teda aj o tom, či si ho zákazník vôbec vyberie. V tomto článku sa podrobne pozrieme na výšku ciel pri nákupe nového elektromobilu podľa regiónu výroby a načrtneme, aké zmeny možno očakávať do roku 2026.

Clá v rámci Európskej únie sú pre nás výhodnejšie

Pokiaľ si kupujúci v Európe vyberie elektromobil, ktorý bol vyrobený v členskom štáte EÚ, neplatí žiadne dovozné clo. Ide o dôsledok jednotného európskeho trhu, ktorý garantuje voľný pohyb tovaru medzi členskými krajinami. Elektromobily vyrobené napríklad v Nemecku, Českej republike, Francúzsku alebo Taliansku tak môžu byť predávané na Slovensku bez akýchkoľvek colných poplatkov. To isté platí pre vozidlá vyrobené v krajinách ako Švédsko (napríklad niektoré modely značky Volvo), či v Maďarsku, kde majú svoje závody viacerí výrobcovia vrátane čínskeho BYD.

Tento fakt má dôležitý vplyv na cenovú politiku automobiliek. Výrobcovia majú motiváciu umiestniť svoje produkčné kapacity do EÚ, pretože tým dokážu eliminovať dodatočné náklady, ktoré by museli znášať pri dovoze. Výsledkom je stabilnejšia a predvídateľnejšia cena pre koncového zákazníka. Nejde len o samotné clo, ale aj o sekundárne efekty – logistika v rámci EÚ je lacnejšia, distribúcia rýchlejšia a náhradné diely sú dostupnejšie.

V tomto kontexte sa zdajú byť elektromobily európskej výroby najvýhodnejšou voľbou, ak berieme do úvahy celkovú nákladovosť vrátane poplatkov. Modely značiek ako Volkswagen, Renault, Peugeot, Citroën, Škoda, Audi či BMW, ktoré sú vyrábané v rámci EÚ, z tohto pohľadu nečelia žiadnemu clovému zaťaženiu.

Bilderandi. Cars. Ilustračné foto¹.

Elektromobily vyrobené mimo EÚ, ale v Európe. Status quo s možnou zmenou

Zaujímavá situácia nastáva pri elektromobiloch vyrábaných v krajinách Európy, ktoré nie sú členmi EÚ. Ide najmä o Turecko, Srbsko, ale aj Spojené kráľovstvo. Aktuálne existujú obchodné dohody medzi EÚ a týmito krajinami, ktoré vo väčšine prípadov garantujú preferenčné sadzby alebo nulové clá pri splnení určitých podmienok, napríklad pravidla pôvodu. To znamená, že ak elektromobil vyrobený v Turecku obsahuje dostatočný podiel komponentov z EÚ, neplatí sa clo.

Napríklad automobilka Ford vyrába niektoré svoje elektrické modely práve v Turecku a vďaka colnej únii s EÚ sa tieto vozidlá môžu dostať na európsky trh bez cla. Podobne to platí aj pre niektoré modely značky MG, ktoré sa montujú v Anglicku, ale musia preukazovať pôvod komponentov.

Situácia v tejto oblasti však nie je stabilná. Vzhľadom na rastúce napätie v obchodných vzťahoch, najmä po vystúpení Spojeného kráľovstva z EÚ, sa nedá vylúčiť, že podmienky dovozu z týchto krajín sa v budúcnosti zmenia. V roku 2026 sa očakáva revízia niektorých obchodných zmlúv, čo môže ovplyvniť aj clá na elektromobily z týchto krajín.

Clá na elektromobily vyrobené mimo EÚ – Spojené štáty, Južná Kórea, Japonsko

Pokiaľ ide o dovoz elektromobilov z mimoeurópskych krajín ako USA, Južná Kórea či Japonsko, výška cla závisí od platných bilaterálnych dohôd medzi EÚ a daným štátom. Vo všeobecnosti platí, že základná colná sadzba na dovoz osobných automobilov do EÚ je 10 %, ak neexistuje výnimka.

Pre Južnú Kóreu platí dohoda o voľnom obchode s EÚ, ktorá zrušila clo na osobné automobily, vrátane elektrických. To znamená, že modely značiek ako Hyundai a Kia, ak spĺňajú pravidlá pôvodu, sa môžu dovážať do EÚ bez cla. Podobná situácia platí aj pre Japonsko, kde dohoda medzi EÚ a Japonskom (EPA – Economic Partnership Agreement) takisto ruší väčšinu ciel.

V prípade Spojených štátov amerických je situácia komplikovanejšia. Neexistuje žiadna dohoda o voľnom obchode medzi USA a EÚ, a preto platí základná colná sadzba 10 %. Znamená to, že ak si kupujúci objedná Tesla Model S vyrobený v Kalifornii, výsledná cena v Európe bude o 10 % vyššia, než by bola bez cla. Prípadne, ak je auto dovážané letecky alebo lodne, treba pripočítať aj náklady na dopravu a niekedy aj DPH a manipulačné poplatky colnice. V roku 2026 sa však neočakáva zásadná zmena v obchodných vzťahoch medzi USA a EÚ, pokiaľ nepríde k novému kolu rokovaní o voľnom obchode, ktoré je momentálne politicky nepravdepodobné.

Clá na elektromobily z Číny – nová realita roku 2025

Najdynamickejšia a zároveň najviac diskutovaná časť trhu sa v roku 2025 týka elektromobilov vyrobených v Čínskej ľudovej republike. Po rokoch postupného prenikania čínskych značiek na európsky trh sa situácia zásadne zmenila v prvej polovici roka 2025. Európska komisia v júni 2025 oznámila zavedenie dodatočných ciel na elektromobily z Číny, ktoré nad rámec základnej sadzby 10 % predstavujú dodatočný poplatok vo výške od 17,4 % do 38,1 % v závislosti od výrobcu. Tieto clá sú výsledkom vyšetrovania Európskej komisie, ktoré preukázalo, že čínski výrobcovia, ako BYD, SAIC (vlastník značky MG) či Geely (vlastník značky Zeekr, Lynk & Co, Polestar), profitovali z výrazných štátnych subvencií. EÚ tak považuje túto situáciu za deformáciu trhu, ktorá ohrozuje európsky automobilový priemysel.

Pre kupujúceho to znamená citeľné zdraženie elektromobilov z Číny. Napríklad model MG4, ktorý sa ešte v roku 2024 predával v základnej výbave za približne 30 000 eur, sa po zavedení ciel v niektorých krajinách EÚ predáva až o 6 000 až 8 000 eur drahšie. Niektorí distribútori dokonca dočasne pozastavili predaj čínskych vozidiel, kým sa situácia nevyjasní.

Na rok 2026 je predpoklad, že clá zostanú v platnosti. Niektorí výrobcovia zvažujú presun výroby do Európy – BYD už ohlásil výstavbu závodu v Maďarsku, čo by mohlo umožniť vyrábať elektromobily v rámci EÚ a tým sa vyhnúť clu. Tento krok však neprinesie úľavu okamžite, pretože výstavba a spustenie výroby trvá minimálne 18 mesiacov.

Vyhliadky do roku 2026 – prechod k lokalizácii výroby

Z hľadiska budúcnosti sa dá predpokladať, že clá budú mať v najbližších rokoch stabilizačný, ak nie až protekcionistický účinok. Európska únia bude pravdepodobne podporovať lokalizáciu výroby elektromobilov, či už z vlastnej iniciatívy alebo prostredníctvom tlaku spotrebiteľov, ktorí budú preferovať autá vyrobené „doma“ kvôli nižšej cene, dostupnosti servisu a náhradných dielov.

Zároveň sa očakáva, že niektoré krajiny mimo EÚ budú hľadať cesty, ako obísť clá formou „skladania“ vozidiel v EÚ z dovezených komponentov. Tu však budú rozhodujúce pravidlá o pôvode tovaru, ktoré EÚ stráži veľmi dôsledne. Ak vozidlo získa len minimálnu pridanú hodnotu v EÚ, nebude oslobodené od cla.

V súhrne možno povedať, že pre konečného kupujúceho sa dôležitosť pôvodu vozidla ešte zvýši. V prípade rovnakej výbavy a podobnej kvality môže byť rozdiel v konečnej cene vozidla z EÚ a z Číny aj viac ako 20 %. A to je pri dnešných cenách elektromobilov rozdiel, ktorý rozhoduje.

Aj o clách v 2025 Čo možno očakávať v elektromobilnom roku 2025

Zdroje
1 Foto: Bilderandi. Cars. In: PIXABAY, A CANVA GERMANY GMBH BRAND. [online] 2025. Dostupné z: https://pixabay.com/photos/cars-technology-vw-214033/ [cit. 2025]
2 REUTERS, https://www.reuters.com/business/autos-transportation/eu-slaps-tariffs-chinese-evs-risking-beijing-payback-2024-10-29/
3 European Custom Portal https://www.tariffnumber.com/2025/87038010
4 Colná databáza TARIC (Európska únia) – sadzby pre osobné automobily:
https://eur-lex.europa.eu/search.html?scope=EURLEX&text=8703&lang=cs&type=quick&qid=1752517795062 (Kód HS pre osobné automobily: 8703)
5 Dohoda EÚ – Japonsko (EPA): https://policy.trade.ec.europa.eu/eu-trade-relationships-country-and-region/countries-and-regions/japan_en

Údaje použité v článku sú verejne dostupné v rámci informácií z médií, pre dohľadanie zadávajte autorom použité kľúčové slová. Autor pri vyhľadávaní okrem iného používa aj ChatGPT.