Nehodovosť elektromobilov sa často porovnáva s autami so spaľovacím motorom. Sú však elektrické autá skutočne bezpečnejšie, alebo naopak havarujú častejšie? Skôr než začneme porovnávať čísla, treba vedieť, kto ich zbiera a čo vlastne znamenajú. V Európskej únii totiž neexistuje jedna verejná databáza, z ktorej by sme mohli jednoducho vyčítať nehodovosť podľa druhu pohonu.

Pre Nabito.sk sme preto preverili verejne dostupné zdroje všetkých 27 členských štátov EÚ. Výsledok je zaujímavý už sám osebe. Niektoré krajiny dokážu oddeliť elektromobily od hybridných a klasických vozidiel, inde takéto rozdelenie vo verejných štatistikách nenájdeme. A sú aj štáty, kde sa k použiteľnému výsledku dostaneme až spojením údajov polície, registra vozidiel, poisťovní a údajov o najazdených kilometroch.

To však neznamená, že krajina, ktorá takúto štatistiku nezverejňuje, pohon vozidla vôbec neeviduje. Medzi tým, čo sa zaznamená pri nehode, čo možno neskôr zistiť z registra vozidiel a čo sa napokon objaví vo verejnej štatistike, môže byť veľký rozdiel.

Jedna nehoda, tri rozdielne otázky

Predstavme si bežnú dopravnú nehodu. Polícia pozná evidenčné číslo vozidla a množstvo ďalších údajov. Prvou otázkou je, či je medzi nimi aj druh pohonu. Druhou, či sa tento údaj spojí s konkrétnou nehodou. A treťou, či sa následne dostane do verejnej štatistiky tak, aby bolo možné porovnať nehodovosť elektrických a spaľovacích áut.

Tieto tri veci nemožno zamieňať. Register vozidiel môže presne vedieť, že konkrétne auto je elektrické, ale verejná štatistika nehôd ho môže uvádzať iba ako „osobný automobil“. V niektorých krajinách sa navyše pohon nezapisuje priamo pri nehode, ale dopĺňa sa neskôr podľa evidenčného čísla z registra vozidiel.

Aj preto sa pri porovnávaní štatistík oplatí pozrieť na spôsob, akým boli údaje získané. V tomto článku uvádzame hlavné zistenia. Čitateľ, ktorý sa chce podrobnejšie zaoberať metodikou, presnými definíciami jednotlivých kategórií alebo pôvodnými tabuľkami, nájde na konci článku odkazy na použité zdroje.

Európska databáza existuje, jednoduchú odpoveď na nehodovosť podľa delenia však nedá

Európska únia samozrejme dopravné nehody sleduje. Databáza CARE zhromažďuje údaje o nehodách s usmrtením alebo zranením a spoločný rámec CADaS určuje množstvo údajov, ktoré sa majú zaznamenávať. V preverenej verzii CADaS 3.8.1 však nenájdeme jednotné členenie, pomocou ktorého by sme mohli pre celú EÚ jednoducho oddeliť BEV, PHEV, HEV, benzínové a dieselové autá.¹

European Road Safety Observatory poskytuje množstvo analýz o bezpečnosti cestnej premávky, ale ani jeho existencia neznamená, že všetky členské krajiny poskytujú rovnaké údaje o pohone vozidiel. Národné databázy môžu byť podstatne podrobnejšie. To, čo dokáže z vlastných údajov vypočítať jedna krajina, preto nemusí byť možné vypočítať pre celú Európsku úniu.²

Ani jednoduché sčítanie národných údajov by problém nevyriešilo. Jedna krajina môže počítať všetky políciou zaznamenané nehody, druhá iba nehody so zranením, ďalšia pracuje s poistnými škodami a iná sleduje, kto nehodu zavinil. Výsledné čísla potom síce všetky hovoria o nehodách, ale nehovoria o tom istom.

Foto: Queven. Accident. In: PIXABAY ilustračné¹⁶.

Rakúsko, Francúzsko a Dánsko už pohon rozlišujú

Medzi krajiny s použiteľnými verejnými údajmi patrí Rakúsko. Statistik Austria v ročenkách za roky 2024 a 2025 rozdeľuje vozidlá zúčastnené na nehodách so zranením na elektrické, hybridné a konvenčné. Hybridy už ďalej nedelí a medzi konvenčnými vozidlami zostávajú spoločne benzínové, dieselové aj plynové autá.^3,4

Francúzsky ONISR takisto analyzuje elektrické, hybridné a spaľovacie vozidlá. Dánsko zašlo ešte ďalej a pri údajoch za roky 2019 až 2023 spojilo záznamy o nehodách s registrom vozidiel, vďaka čomu mohlo oddeliť BEV od PHEV. Dánske údaje však zahŕňajú aj políciou zaznamenané nehody iba s majetkovou škodou. Priame porovnanie počtu dánskych nehôd s rakúskymi alebo francúzskymi by preto bolo zavádzajúce.⁵⁶

Česko zbiera údaje o pohone od roku 2023

Pre slovenského čitateľa je zaujímavý príklad susedného Česka. Centrum dopravního výzkumu spracúva policajné údaje o pohone vozidiel, ktoré sú dostupné od januára 2023. Štatistika rozlišuje elektrický pohon, hybridy, benzín, diesel, LPG, CNG, vodík a ďalšie možnosti.⁷

Ani tu však nie je všetko úplne jednoduché. Samotné CDV upozorňuje, že označenie elektrického pohonu v policajných údajoch nemusí vždy presne zodpovedať kategórii BEV v registri vozidiel. Je to dobrá ukážka toho, prečo treba aj zdanlivo presnú štatistiku čítať spolu s vysvetlením jej metodiky.

Fínsko a Belgicko ukazujú lepšiu cestu

Ešte hodnotnejšie údaje môžu vzniknúť spojením viacerých databáz. Vo Fínsku výskumníci prepojili register vozidiel s poistnými údajmi a informáciami o najazdených kilometroch. Belgický inštitút Vias zase pracoval s údajmi o nehodách a ďalšími údajmi umožňujúcimi porovnávať riziko elektrických a spaľovacích automobilov.^8,9

Práve najazdené kilometre sú pri hodnotení nehodovosti veľmi dôležité. Sto nehôd medzi miliónom automobilov znamená niečo iné ako sto nehôd medzi stotisíc autami. A ani počet vozidiel nemusí stačiť, ak jedna skupina najazdí ročne podstatne viac kilometrov než druhá.

Výsledkom fínskych a belgických analýz sa budeme podrobne venovať v druhom diele série. Práve na nich sa dá dobre ukázať, ako sa môže pohľad na nehodovosť zmeniť, keď namiesto samotného počtu nehôd začneme počítať riziko na najazdené kilometre.

Opatrnosť je potrebná aj pri starších údajoch. Holandské materiály SWOV napríklad používali kategórie, ktorých význam nemožno automaticky stotožniť s dnešným samostatným hodnotením čisto batériových elektromobilov. Pri starších výsledkoch preto treba vždy preveriť, čo presne autor pod označením elektrického alebo hybridného vozidla rozumel.¹⁰

A čo Slovensko?

Na Slovensku sme preverili verejné výstupy informačného systému dopravných nehôd ISDN, vrátane ročných zostáv za roky 2024 a 2025 a zverejnených číselníkov. Nájdeme v nich kategórie vozidiel, príčiny nehôd, následky a množstvo ďalších údajov. Verejne publikované rozdelenie nehôd osobných automobilov na BEV, PHEV, HEV, benzínové a dieselové vozidlá sme však nenašli.^11,12

Treba zdôrazniť slovo verejne. Z dostupných materiálov nemožno spoľahlivo určiť, či a akým spôsobom polícia informáciu o pohone interne zaznamenáva alebo ju dokáže k nehode doplniť z registra vozidiel. Zákon o cestnej premávke presne vymenúva viacero údajov evidovaných o vozidle – napríklad druh vozidla, značku, typ, dátum prvej evidencie, evidenčné číslo či VIN. Samotný spôsob práce s údajom o pohone však z tohto ustanovenia jednoznačne nevyplýva.¹³

Samostatnú verejnú sériu nehôd elektromobilov sme nenašli ani v preverovaných materiáloch rezortu dopravy, BECEP a Štatistického úradu SR. Štatistický úrad pritom uvádza, že zdrojom jeho základných údajov o nehodovosti je práve ISDN. Z verejne dostupných slovenských štatistík preto dnes nemožno spoľahlivo vypočítať, či majú elektromobily vyššiu alebo nižšiu nehodovosť než spaľovacie autá.^14,15

Číslo bez súvislostí môže klamať

Na jednoduchý celoeurópsky verdikt teda zatiaľ nemáme dostatok porovnateľných údajov. Máme však niekoľko kvalitných národných analýz, z ktorých sa už dá veľa zistiť.

Najdôležitejšie je nepomýliť si počet nehôd s rizikom nehody. Ak bude na cestách desaťkrát viac spaľovacích áut než elektromobilov, prirodzene môžeme očakávať aj vyšší absolútny počet ich nehôd. Oveľa zaujímavejšia otázka preto znie: koľko nehôd pripadá na určitý počet vozidiel alebo na určitý počet najazdených kilometrov?

A práve tu sa začína druhá časť nášho pátrania. V nasledujúcom diele sa pozrieme na konkrétne čísla z Rakúska, Dánska, Fínska, Belgicka a ďalších krajín. Ukážeme si, čo sa stane, keď namiesto otázky „koľko elektromobilov havarovalo?“ položíme presnejšiu otázku: ako často havarujú vzhľadom na to, koľko ich je a koľko kilometrov najazdia?

Súvisiace:
Bezpečnosť pri jazde v elektromobile

Zdroje:

— 1 Európska komisia – CADaS, verzia 3.8.1 (2023)

— 2 European Road Safety Observatory – tematické správy

— 3 Statistik Austria – Straßenverkehrsunfälle 2024

— 4 Statistik Austria – Straßenverkehrsunfälle 2025

— 5 ONISR – La sécurité routière en France, bilan 2024

— 6 Vejdirektoratet – Collisions involving electric vehicles

— 7 Centrum dopravního výzkumu – Dopravní nehody elektromobilů v ČR

— 8 Koisaari, Kari, Vahlberg – Injury crash risk of battery and hybrid electric passenger cars

— 9 Vias – Étude sur l’impact des voitures électriques sur la sécurité routière en Belgique

— 10 SWOV – Veilige personenauto’s

— 11 Ministerstvo vnútra SR – verejné štatistiky ISDN za rok 2025

— 12 Ministerstvo vnútra SR – verejné číselníky ISDN

— 13 Slov-Lex – zákon č. 8/2009 Z. z., § 67

— 14 Ministerstvo dopravy SR / BECEP – Národná stratégia pre bezpečnosť cestnej premávky

— 15 Štatistický úrad SR – správa o kvalite: cestná infraštruktúra, vozidlá a nehody

— 16 Foto: Queven. Accident. In: PIXABAY, A CANVA GERMANY GMBH BRAND. [online] 2026.

Údaje použité v článku sú verejne dostupné v rámci informácií z médií, rozhodujúce fakty je vhodné overovať v citovaných
zdrojoch. Autor pri vyhľadávaní okrem iného používa aj nástroje umelej inteligencie.