Legislatívne východiská a súčasný právny rámec v prípade autonómnych doručovacích vozidiel na Slovensku sa začali konkretizovať pomerne skorým krokom – novelou právnych predpisov, ktorá vstúpila do účinnosti 2. januára 2023. Táto zmena zákona zaviedla do národnej normy pojem „automatizované doručovacie vozidlo“ a upravila podmienky ich prevádzky vrátane požiadaviek na vodiča alebo dohliadajúcu osobu, povolení a režimu jazdy v definovaných priestoroch. Samotné ustanovenia vychádzajú z potreby umožniť testovanie a pilotné prevádzky malých autonómnych vozidiel pri súčasnom zachovaní ochrany verejnosti a zodpovednosti prevádzkovateľov. Text novelizácie a súvisiace vykonávacie pravidlá sú zverejnené v slovenskom znení právnych predpisov².

Slovenská republika

Na legislatívnu bázu nadväzujú strategické dokumenty a štúdie, ktoré upozorňujú, že samotná definícia prístrojov nestačí bez systému testovacích lokalít, digitálnej infraštruktúry, ustanovení pre zber dát a jasných pravidiel liability (zodpovednosti). Národné stratégie a súhrnné správy o inteligentnej mobilite a digitalizácii zdôrazňujú potrebu prepojenia štátu, akademickej sféry a priemyslu, aby sa predišlo fragmentácii pravidiel a aby sa vytvorili podmienky pre bezpečné rozšírenie pilotov. Tieto materiály tiež navrhujú vytvorenie „sandboxov“ a testovacích centier, kde bude možné overovať správanie vozidiel v reálnych situáciách pri kontrolovanom riziku.

Bezpečnosť v slovenskom kontexte má niekoľko vrstiev. Prvou je fyzická bezpečnosť prevádzky v miestnom prostredí – obmedzovanie rýchlosti, geofencing (definované oblasti prevádzky), dohľad operátora a povinné núdzové postupy, ktoré v prípade zlyhania systému okamžite zabezpečia zastavenie vozidla. Druhou vrstvou je softvérová a systémová bezpečnosť: overenie algoritmov navigácie a vyhýbania sa prekážkam, testovanie v rôznych poveternostných a dopravných scenároch a záznam telemetrie na audit udalostí. Tretia vrstva zahŕňa kybernetickú bezpečnosť – ochranu pred neoprávneným prebratím kontroly, šifrovanú komunikáciu, aktualizácie softvéru s kontrolou integrity a postupy pre obnovu po incidente. Všetky tieto prvky sa v slovenskej praxi implementujú primárne v pilotných projektoch a pri vydávaní povolení na konkrétne trasy³.

Zodpovednosť pri škodách spôsobených autonómnymi doručovacími systémami predstavuje kľúčovú právnu otázku. Na Slovensku, rovnako ako inde v EÚ, je stále predmetom diskusií, či nesie primárnu zodpovednosť výrobca hardvéru či softvéru, prevádzkovateľ alebo „in-house“ integrátor služby. V praxi sa dnes často rieši tvorbou požiarnych poistných schém a zmluvných ujednaní tak, aby bolo jasné, kto znáša finančné a právne následky v prípade zlyhania. Z právneho hľadiska pomáha jasná regulácia definovať minimálne technické a prevádzkové požiadavky, čím sa znižuje právna neistota pri prideľovaní zodpovednosti².

Foto: Maarten van den Heuvel. Grafika Pavel Ondera In: KOMUNITA FOTOGRAFOV. Unsplash [2025]. Ilustračné¹.

Česká republika

V Českej republike sa legislatívna agenda pohla rýchlejšie do fázy, v ktorej sa jasne plánuje dovoliť prevádzku vozidiel s podmienečnou automatizáciou úrovne SAE 3. Kľúčový strategický materiál „Autonomous Mobility Plan 2025 s výhľadom do roku 2030“ schválený vládou stanovuje kroky na prípravu právnych noriem, testovacích oblastí, digitálnej infraštruktúry a podpory pre priemysel a výskum. Súčasne sa pripravovali a schvaľovali novelizácie, ktoré majú umožniť prevádzku vozidiel s L3 od 1. januára 2026, pričom legislatíva upravuje podmienky prevádzky, požiadavky na certifikáciu systémov a pravidlá správy incidentov. Tento postup má výrazný vplyv aj na doručovaciu logiku, pretože stredné a väčšie doručovacie platformy budú môcť využívať širší set autonómnych funkcií na diaľniciach a v mestskom prostredí.

Bezpečnostné mechanizmy v ČR reflektujú tiež tri vrstvy: fyzickú bezpečnosť prevádzky v mestskom prostredí vrátane obmedzení priestorov a podmienok prevádzky, softvérovú robustnosť s povinnosťou testovania a overovania riešení a kybernetickú ochranu pri komunikácii vozidiel a pri správe dát. V praxi české piloty využívajú testovacie polygonové areály, 5G skúšobné zóny a centrálny dozor, ktorý monitoruje flotilu vozidiel a v prípade potreby zasahuje do prevádzky. Takéto riešenia sú navrhované tak, aby minimalizovali riziko pre chodcov a iné vozidlá a aby poskytli jasné záznamy pre následné šetrenie prípadných nehôd.

Obe krajiny musia zároveň riešiť otázky ochrany osobných údajov a súkromia. Autonómne doručovacie vozidlá zbierajú vizuálne aj lokalizačné dáta, ktoré môžu zachytávať tváre osôb či čitateľné informácie o súkromnom majetku. V EÚ platné pravidlá GDPR ukladajú povinnosť minimalizovať zber osobných údajov, anonymizovať a krátkodobo uchovávať záznamy tam, kde to nie je nutné, a zabezpečiť ich spracovanie len na jasne vymedzené účely. Národné autority vo svojich povoleniach preto často vyžadujú opisy režimov zberu dát, postupy anonymizácie a sankcie v prípade zneužitia⁴.

Dôležitým medzníkom, ktorý posilní právny rámec v celej EÚ vrátane SR a ČR, sú horizontálne európske regulácie. Rámec pre umelú inteligenciu (AI Act) a nová regulácia strojov (Machinery Regulation) prinášajú povinnosti týkajúce sa hodnotenia rizík, auditu „vysokorizikových“ AI systémov, dokumentácie vývoja, ochrany pred kyberútokmi a požiadaviek na životný cyklus produktu. Pre autonómne doručovacie systémy to znamená, že okrem národných pravidiel budú platiť aj povinnosti EÚ, ktoré zvýšia požiadavky na výrobcov a prevádzkovateľov v oblasti transparentnosti, overiteľnosti a bezpečnosti. Tieto európske normy zároveň vytvárajú priestor pre jednotné testovacie postupy a certifikácie, čo uľahčí škálovanie služieb medzi štátmi⁴.

V oblasti prevádzky je praktickým následkom legislatívnych požiadaviek vznik potreby centrálnych operačných miest (control centres), povinnosti viesť záznamy o udalostiach, zavedenia núdzových režimov a jasných komunikačných kanálov pre rýchly zásah človeka. Na lokálnej úrovni to pre prevádzkovateľov znamená potrebu investícií do prevádzkového tímu, procesov školenia a poistenia, ktoré zohľadnia riziko prevádzky v prostredí s vysokou koncentráciou chodcov. Okrem toho legislatíva motivuje tvorbu testovacích zón, kde môžu firmy a samosprávy bezpečne skúšať technológie pred nasadením do bežného prostredia.

Na záver, legislatíva a bezpečnosť autonómnych doručovacích vozidiel na Slovensku a v Česku postupne dozrieva od upravenej národnej regulácie, cez strategické dokumenty a testovacie programy až po implementáciu európskych pravidiel, ktoré prinášajú vyššie štandardy auditu a zodpovednosti. Pre úspešné rozšírenie týchto služieb bude kľúčové zosúladiť národné predpisy s európskymi normami, zabezpečiť robustné bezpečnostné postupy a jasné mechanizmy zodpovednosti, a súčasne uchovávať dôveru verejnosti prostredníctvom transparentnosti a vysokých bezpečnostných štandardov.

Súvisiace Legislatívne a bezpečnostné aspekty autonómnych doručovacích vozidiel v Európe

Zdroje
1 Foto: Maarten van den Heuvel. Grafika Pavel Ondera In: KOMUNITA FOTOGRAFOV. Unsplash. [online] 2025. Dostupné z: https://unsplash.com/photos/aerial-view-of-city-buildings-during-daytime–WWFGrfm7qk
2 Slov-Lex 429/2022, https://static.slov-lex.sk/static/SK/ZZ/2022/429/20230102.html
3 Slov-Lex 21/2023, https://static.slov-lex.sk/static/SK/ZZ/2023/21/vyhlasene_znenie.html
4 EUC Zákon o umelej inteligencii, https://digital-strategy.ec.europa.eu/en/policies/regulatory-framework-ai

Údaje použité v článku sú verejne dostupné v rámci informácií z médií, pre dohľadanie zadávajte autorom použité kľúčové slová. Autor pri vyhľadávaní okrem iného používa aj ChatGPT.