Legislatíva a bezpečnosť tvoria jadro výziev, ktoré stoja na ceste od pilotných projektov autonómnych doručovacích vozidiel (ADR – autonomous delivery robots/vehicles) k ich bežnému nasadeniu. Kým technológia sa vyvíja rýchlo, právne normy a normatíva (STN a pod.) často zaostávajú. V Európe neexistuje zatiaľ jednotné a komplexné nariadenie špecificky pre autonómne doručovanie vo verejnom priestore — mnohé právne úpravy vychádzajú z existujúcich predpisov pre vozidlá, robotiku, strojové zariadenia alebo zo všeobecných zásad zodpovednosti a ochrany občanov. (Pozri analýzu rozdielov prístupu k autonómnemu doručovaniu v EÚ vs USA)².

Európsky parlament už v roku 2017 prijal správu s odporúčaniami o civilno-právnych pravidlách v robotike, ktorá sa dotýka zodpovednosti, bezpečnosti, etiky a potreby spoločného rámca pre robotické systémy vrátane autonómnych vozidiel. V tejto správe sa zdôrazňuje potreba jasného systému liability (zodpovednosti) pri škodách spôsobených robotmi, dôležitosť spoľahlivého lokalizačného systému (napr. Galileo/EGNOS) a výzva na legislatívne kroky na úrovni EÚ.

Dozor nad riadením

Vo viacerých členských krajinách sa už podnikli kroky smerom k regulácii autonómnych vozidiel, no autonómne doručovanie je často právne vnímané ako súčasť širšieho segmentu autonómnej mobility a robotiky, bez samostatnej kategórie. Napríklad krajiny ako Estónsko, Rakúsko, Poľsko umožňujú testovanie autonómnych vozidiel pod podmienkou, že je k dispozícii osoba, ktorá dokáže prevziať riadenie. V iných krajinách sú experimenty limitované na privátne areály alebo špeciálne zóny.

Regulácia v EÚ navyše čaká na doplnenie horizontálnym rámcom pre systémy umelej inteligencie (AI), v ktorom sa budú klasifikovať „vysokorizikové“ aplikácie vrátane autonómnych systémov. Tento legislatívny návrh AI Act by mohol mať zásadný dopad na vývoj autonómnych vozidiel vykonávajúcich doručovanie, pretože stanovuje pravidlá o transparentnosti, o možnosti auditu, monitorovaní a kontrole systémov, ktoré rozhodujú autonómne³.

Ďalším dôležitým dokumentom je nové nariadenie o strojových zariadeniach (Machinery Regulation), ktoré nahrádza doterajšiu smernicu strojov. Toto nariadenie sa dotýka robotických systémov s autonómnym správaním, učením a adaptívnym ovládaním, a zavádza vyššie požiadavky na bezpečnostné konštrukcie, posilnenú dokumentáciu, hodnotenie rizík a zodpovednosti integrátorov a výrobcov. (Tento posun reaguje na technologický pokrok v robotike a potrebu, aby roboty neboli považované za bežné stroje, ale za inteligentné systémy).

Bezpečnosť

Z hľadiska bezpečnostných aspektov musia autonómne doručovacie vozidlá preukázať robustnosť voči širokému spektru rizík: zlyhaniu senzorov, výpadkom komunikácie, neočakávaným prekážkam, chybám v softvéri či kolíziám s chodcami či inými vozidlami. Aktuálne výskumy sa zaoberajú runtime monitoringom (monitorovanie v reálnom čase) a architektúrami, ktoré dokážu zaistiť „degraded mode“ alebo „fail-safe mode“, ak systém identifikuje nebezpečnú situáciu. Projekt LogiSmile je príkladom, kde autonómne vozidlo (AHV) spolupracuje s menším doručovacím robotom (ADD) a využíva tzv. dependability cage (vnútorný monitorovací systém) a centrálny kontrolný panel na diaľkové vyhľadávanie, pričom v prípade problémov vozidlo prejde do znížených funkcií alebo bezpečnostného režimu. Tento koncept bol demonštrovaný v Hamburgu.

Výskum tiež preukazuje, že je možné formálne overiť stratégiu vyhýbania sa prekážkam a navigačné algoritmy robotov (napr. pasívna bezpečnosť, statická bezpečnosť), čo umožňuje matematicky dokázať, že systém nikdy nerozbije prekážku, alebo zostane v bezpečnej vzdialenosti. Takéto prístupy pomáhajú pri certifikácii a presadzovaní zodpovednosti⁴.

Foto: Christine Androsova. In: KOMUNITA FOTOGRAFOV. Unsplash [2025]. Ilustračné¹.

Zodpovednosť v prípade zlyhania

Ďalšou dôležitou dimenziou je zodpovednosť (liability). V prípade škody spôsobenej autonómnym doručovacím robotom je potrebné určiť, kto je zodpovedný – výrobca hardware, dodávateľ softvéru, vlastník vozidla, prevádzkovateľ služby alebo integrátor systému. Európsky parlament vo svojej správe z roku 2017 hovorí o možnosti povinného poistenia a vytvorenia systému, v ktorom zodpovednosť je proporcionálna miere autonómie, intervencie človeka a miere prevádzkovania robotického systému.

V štúdii „On the Regulatory Framework for Last-Mile Delivery Robots“ sa uvádza, že právne problémy sa dotýkajú nielen dopravného práva, ale aj zmluvného práva, zodpovednosti za vady výkonu služby, ochrany údajov (dáta zhromaždené robotmi môžu byť citlivé) a patentového prostredia.

Z pohľadu ochrany osôb a akceptácie zo strany verejnosti existujú výzvy. Vo výskume „Autonomous delivery robots: differences in consumer’s acceptance“ sa uvádza, že legislatívne najpokročilejšími krajinami sú Litva, Holandsko a Nemecko. Rozdiely v akceptácii medzi spotrebiteľmi sú spojené s bezpečnostnými obavami, strachom z nepredvídateľných kolízií, a vnímaním robotov ako rušivých prvkov v mestskom prostredí.

Každé použitie je iné

Na úrovni miest je legislatívna neistota veľká. V mnohých mestách musia roboty žiadať samosprávne povolenia, dodržiavať miestne predpisy o pohybe chodníkmi, prvej pomoci, priepustnosti chodníkov a interakcii s chodcami. V článku „Delivery robots are coming. The law isn’t ready“ sa uvádza, že v rôznych jurisdikciách roboty fungujú len na kampusoch alebo vo veľmi obmedzených zónach, pretože verejné chodníky nie sú právne definované pre autonómne vozidlá⁵.

Prepojenie legislatívy vozidiel, robotiky a ochrany údajov je zložité. Autonómne doručovacie vozidlá zbierajú senzory (video, LIDAR, GPS), čo vyvoláva otázku súkromia a GDPR (v EÚ). Nutné je definovať pravidlá, aké údaje môžu byť zbierané, ako dlho uchovávané a ako zabezpečené. Ak robot identifikuje osobu alebo domov, musí rešpektovať pravidlá súkromia v danom štáte.

Výzvou je aj medzinárodná koherencia. Keď bude autonómny doručovateľ prechádzať hranicami (napríklad medzi susednými mestami v rôznych štátoch), potrebuje jednotné pravidlá, interoperabilitu a súhlas s pravidlami prevádzky. Absencia jednotného európskeho rámca spôsobuje právnu neistotu a sťažuje škálovanie projektov.

V niektorých krajinách už prebehli či prebiehajú konkrétne experimenty, ktoré sa dotýkajú týchto právnych a bezpečnostných otázok. V Helsinkách v roku 2023 bol pilot autonómneho doručenia balíkov v oblastiach Ruoholahti a Jätkäsaari, v mestách, kde sú úzke ulice a časť chodcov – verejnosť projekt prijala relatívne dobre, ale prevádzka bola obmedzená podľa povolení mesta⁶.

V Litve bola spustená prvá flotila autonómnych zásielkových robotov na verejných cestách v spolupráci medzi Clevon a LastMile + supermarketom IKI⁷.

V oblastiach ako Bruchsal (Nemecko) sa vytvoril testovací priestor EfeuCampus (urban logistics campus), kde sa autonómne doručovacie roboty a emisne čisté riešenia testujú v uzavretom, no reálnom mestskom prostredí (LastMileCityLab). V tejto lokalite sa experimentuje s doručovaním z miesta uloženia tovaru do predajných bodov a ku domácnostiam pomocou robotov a koordináciou s mestskou infraštruktúrou².

Bezpečnosť pri pohybe

Po legislatívnej aj bezpečnostnej stránke je potrebné, aby Európa vytvorila jednotný rámec, ktorý zohľadní špecifiká autonómnych doručovacích systémov – strojov bez vodiča, pôsobiacich v pešej premávke, interagujúcich s chodcami a verejným priestorom. Potrebné sú technické normy (napr. ISO normy) adaptované na mobilné roboty, jasné definície zodpovednosti a poistenia, pravidlá pre zber a ochranu dát, a špeciálne režimy schvaľovania pre mestské pilotné projekty.

Bezpečnostne bude rozhodujúce spojiť formálne overenie algoritmov, runtime monitorovanie v reálnych situáciách, redundantné (záložné – zdvojené) systémy, geofencing (poloha, virtuálny priestor), núdzové režimy a schopnosť prechodu do bezpečného stavu. Výzvy v niektorých prípadoch presahujú technické hranice a dotýkajú sa právneho, etického a spoločenského rámca.

Článok „Autonómne vozidlá“ Autonómne vozidlá v súčasnosti

Zdroje
1 Foto: Christine Androsova. In: KOMUNITA FOTOGRAFOV. Unsplash. [online] 2025. Dostupné z: https://unsplash.com/photos/robot-delivery-vehicle-moves-down-a-city-sidewalk-QvqYBQ3hW9A
2 Legislatíva o autonómnom doručovaní EÚ a USA, https://www.lmad.eu/news/autonomous-delivery-legislation-eu-us/
3 Bird&Bird, https://www.twobirds.com/en/insights/2023/global/impact-of-the-eus-ai-act-proposal-on-automated-and-autonomous-vehicles
4 Cornell University, arxiv, https://arxiv.org/abs/1605.00604
5 Tech Monitor, https://www.techmonitor.ai/digital-economy/ai-and-automation/delivery-robots-coming-law-not-ready
6 European Commission, Helsinky testujú autonómne doručovacie roboty, https://urban-mobility-observatory.transport.ec.europa.eu/news-events/news/helsinki-tests-emission-free-and-autonomous-delivery-robots-2023-12-22_en
7 IOT WORLD TODAY, Prvá európska flotila doručovacích robotov sa vydáva na cesty, https://www.iotworldtoday.com/transportation-logistics/europe-s-first-fleet-of-delivery-robots-launches-on-public-roads

Údaje použité v článku sú verejne dostupné v rámci informácií z médií, pre dohľadanie zadávajte autorom použité kľúčové slová. Autor pri vyhľadávaní okrem iného používa aj ChatGPT.