Nabíjacie stanice pre elektromobily od A po Z.
Technická anatómia vozidla
V čase, keď automobilový priemysel prechádza najväčšou transformáciou od čias Henryho Forda, je správne položiť si otázku: aké sú skutočné rozdiely medzi klasickým sedanom so spaľovacím motorom a moderným elektromobilom približne tej istej triedy? Nie na úrovni dizajnu či rýchlosti, ale na úrovni toho, čo sa nachádza „pod plechom“. Koľko súčiastok obsahuje jedno bežné vozidlo, koľko metrov káblov sa v ňom ukrýva, aké materiály sú použité pri výrobe? A čo to všetko znamená pre životné prostredie?
Technická anatómia
Bežné auto so spaľovacím motorom má v priemere približne 30 000 rôznych komponentov. Tieto komponenty zahŕňajú stovky pohyblivých dielcov v motore. Do tohto počtu sa započítava všetko – od skrutiek cez súčiastky motora, palivový systém, výfuk, prevodovku až po elektroniku a interiér. Len samotný spaľovací motor má spústu komponentov, ktoré si vyžadujú presné opracovanie, častú údržbu a výmenu počas životnosti vozidla. Na porovnanie, moderný elektromobil má približne 20 000 súčiastok. Tento rozdiel nie je zanedbateľný a vyplýva najmä z toho, že elektromobil neobsahuje spaľovací motor, zložitú prevodovku, výfukový systém či palivové potrubie.
Elektromobil je mechanicky jednoduchší. Jeho hnací reťazec pozostáva z elektromotora (často len jedného až dvoch), meniča a batériového modulu. Zložitosť sa však presúva na úroveň softvéru, senzorov a riadiacej elektroniky. Elektrické vozidlá si preto síce vystačia s menším počtom mechanických dielov, no vyžadujú oveľa presnejšie riadenie energie a komunikácie medzi komponentmi.
Elektrické káble – Krvný obeh moderného auta
V typickom spaľovacom sedane sa nachádza približne 1,5 až 2 kilometre elektrických káblov. Ide o tzv. nízkonapäťové káble (tie s vysokým napätím sú zriedkavé, s výnimkou zapaľovacích káblov, ktoré prenášajú vysoké napätie do zapaľovacích sviečok). Káble s nízkym napätím slúžia na napájanie svetiel, ovládanie okien, rádia, palubného počítača a ďalších elektronických prvkov.
Elektromobil však obsahuje výrazne viac – v niektorých prípadoch až 4 kilometre káblov. Je to dôsledok vyššej miery digitalizácie, vyšších napäťových okruhov pre pohon elektromotora (zvyčajne 400 – 800 V), a dôležitosti tepelného manažmentu batérie. Batérie si vyžadujú zložité chladenie, vykurovanie a dohľad nad každým článkom, čo zvyšuje počet senzorov aj káblových spojení. Napríklad Tesla Model S obsahuje 3 kilometre elektrických káblov. Časť z toho tvoria silové káble s väčším prierezom, ktoré si vyžadujú aj väčšie množstvo medi a ochranných obalov.
Z čoho sú vozidlá vyrobené?
Priemerný sedan so spaľovacím motorom váži okolo 1 400 až 1 600 kg. Z tohto množstva tvorí oceľ a hliník približne 60 až 65 %. Plastové časti – nárazníky, palubná doska, obloženia, potrubia – predstavujú 15 až 20 %. Sklo a gumy (pneumatiky, tesnenia) ďalších 10 %, zvyšok tvoria menšie podiely rôznych materiálov. Klasické vozidlo má síce tiež katalyzátor s obsahom drahých kovov ako platina, paládium a ródium, ale celkovo je podiel ušľachtilých prvkov nižší než pri elektromobile.
V elektromobile je váhový podiel podobný, avšak s výrazne väčším zastúpením batérie, ktorá môže vážiť 300 až 600 kg. Vďaka tomu je elektromobil často ťažší o 200 až 400 kg ako spaľovací sedan. Navyše, pri výrobe batérií sa používajú drahé a technologicky náročné suroviny – lítium, kobalt, nikel, meď, hliník a grafit.
Elektrické vozidlo je síce tiež postavené z ocele, hliníka a plastov, no navyše obsahuje batériu, ktorá zásadne mení materiálový profil. Elektromobil obsahuje niekoľkonásobne viac ušľachtilých kovov – v jednej batérii nájdeme približne 8 kg lítia, 14 kg niklu, 20 až 30 kg medi a 6 kg kobaltu. Ušľachtilé kovy a vzácne zeminy ako neodým sa používajú aj v elektromotoroch a meničoch. Množstvo plastov je porovnateľné alebo o niečo vyššie, keďže elektromobily majú často ľahšie panely, aby sa kompenzovala váha batérie.
Foto: Robert Schwarz, BMW, [Unsplash], Ilustračné foto1.
Plasty a prírodné materiály
Obe typy vozidiel obsahujú množstvo plastov. V moderných autách ide o zmes ABS, polypropylénu, polyuretánu a iných polymérov. V jednom vozidle ich môže byť až 150 – 200 kg, bez ohľadu na typ pohonu.
Prirodzené materiály ako koža, bavlna, plsť, drevo či vlna sa používajú najmä v interiéri. Množstvo je však relatívne malé – rádovo niekoľko kilogramov. Niektorí výrobcovia (napr. BMW, Tesla, Mercedes) začínajú používať aj recyklované alebo bio-zdroje – napríklad PET fľaše, konopné vlákna, alebo vlákna z eukalyptu – no nejde o majoritný trend.
Ekologická stopa výroby a prevádzky
Výroba spaľovacieho auta má v porovnaní s elektromobilom menšiu uhlíkovú stopu. Podľa dát z Európskej agentúry pre životné prostredie (EEA) vyprodukuje výroba bežného sedanu približne 5 až 7 ton CO₂. Výroba elektromobilu však dosahuje až 10 až 14 ton CO₂, najmä kvôli ťažbe a spracovaniu materiálov pre batérie.
Rozdiel sa však vyrovná počas prevádzky. Ak sa elektromobil nabíja zo siete so značným podielom obnoviteľných zdrojov (napríklad vo Švédsku, Francúzsku či na Islande), ekologická návratnosť sa dosiahne už po 2 až 3 rokoch prevádzky. Naopak, v krajinách s vyšším podielom uhlia (napr. Poľsko) sa táto návratnosť môže predĺžiť až na 8 rokov.
V prevádzke produkuje spaľovacie auto približne 120 – 180 g CO₂ na kilometer (v závislosti od typu motora a štýlu jazdy). Elektromobil priamo neprodukuje emisie, ale jeho ekologický dopad závisí od spôsobu výroby elektriny a životnosti batérie.
Recyklácia a druhý život
Recyklácia spaľovacích vozidiel je v súčasnosti technologicky zvládnutá – z auta možno získať späť 85 až 95 % materiálov. Výzvou zostáva hlavne zneškodnenie olejov, brzdových kvapalín a paliva.
Pri elektromobiloch je situácia iná. Batérie sú síce recyklovateľné, ale proces je zložitý a nákladný. V Európe sa však rozvíjajú technológie (napr. hydrometalurgia), ktoré umožňujú spätné získavanie lítia, niklu a kobaltu s účinnosťou nad 90 %. Niektoré batérie po skončení životnosti v aute slúžia ďalej – napríklad ako stacionárne úložiská energie pre solárne panely.
Ktorý typ auta je ekologickejší?
Ak zohľadníme celý životný cyklus – od ťažby surovín, výroby, prevádzky až po recykláciu – elektromobil má nižší celkový dopad na životné prostredie, ale len za určitých podmienok. Potrebuje kvalitnú infraštruktúru, čistý zdroj elektrickej energie a dobrý recyklačný systém. Ak tieto podmienky nie sú splnené, výhoda sa stráca.
Spaľovací sedan je technicky vyspelý a efektívny systém, ktorý sa vyvíjal viac ako sto rokov. Jeho nevýhodou sú však emisie CO₂ a ďalšie škodlivé látky (NOx, sadze), ktoré sú problémom v mestách aj globálne.
Budúcnosť patrí elektromobilom – no nie slepo. Rozhodujúci bude spôsob ich výroby, spôsob získavania elektrickej energie a to, či sa ich súčasné výhody nezmenia na nové environmentálne riziká.
O surovinách pre EV Je dostatok surovín na výrobu baterií?
Zdroje
1 Foto: Robert Schwarz, BMW. In: KOMUNITA FOTOGRAFOV. Unsplash. [online] 2013. Dostupné z: https://unsplash.com/photos/the-inside-of-a-car-that-is-being-displayed-do5WR4zhupw [cit. 2025-07-25].
2 International Energy Agency (IEA) – Global EV Outlook 2023, https://www.iea.org/reports/global-ev-outlook-2023
3 Fraunhofer Institute – Life Cycle Analysis of EVs vs. ICE, https://www.isi.fraunhofer.de/en/presse/2023/presseinfo-04-elektroauto-versus-Verbrenner-Kostenanalyse.html
4 Tesla kabeláž – https://xautoworld.com/news/modely-100m-wiring-harness-patent/
Údaje použité v článku sú verejne dostupné v rámci informácií z médií, pre dohľadanie zadávajte autorom použité kľúčové slová. Autor pri vyhľadávaní okrem iného používa aj ChatGPT.