Keď v roku 2010 vstúpili na trh prvé sériovo vyrábané elektromobily ako Nissan Leaf alebo Chevrolet Volt, málokto riešil otázku ich budúcej recyklácie. Elektromobil bol vnímaný ako symbol pokroku a nádeje na čistejšiu mobilitu. Dnes, po viac než pätnástich rokoch ich existencie, sa čoraz hlasnejšie pýtame: čo sa stane s týmito vozidlami, keď doslúžia? Máme dnes vybudovanú dostatočnú infraštruktúru na ich ekologickú a efektívnu recykláciu?

Doba dozrela. Prvé elektromobily už dosluhujú

Životnosť elektromobilu je porovnateľná s klasickým vozidlom so spaľovacím motorom, hoci ich technický základ je odlišný. Väčšina elektromobilov má udávanú životnosť batérie medzi 8 až 15 rokmi v závislosti od typu batérie, režimu jazdy a klimatických podmienok. Podľa údajov Európskej environmentálnej agentúry (EEA) a správy spoločnosti Transport & Environment z roku 2023 už v Európe existuje niekoľko desiatok tisíc elektromobilov, ktoré prekročili hranicu 10 rokov a sú na hranici svojej funkčnosti, pričom počet takýchto vozidiel do roku 2030 presiahne 10 miliónov.

Tento časový horizont znamená, že recyklačné kapacity a technologická pripravenosť musia rásť spolu s flotilou starnúcich elektromobilov.

Ako prebieha recyklácia elektromobilu? Komplexný proces s nárokmi na bezpečnosť

Recyklácia elektromobilu je technologicky i logisticky zložitejšia než pri spaľovacom aute. Dôvodom je predovšetkým batéria – hlavný, ťažký a potenciálne nebezpečný komponent. Samotný proces začína demontážou vozidla, počas ktorej sa oddelia všetky hlavné zložky – karoséria, hnacie ústrojenstvo, elektronika a batéria. Karoséria, ktorú tvorí najmä hliník, oceľ a plasty, sa recykluje štandardnými postupmi.

Batéria však vyžaduje osobitný prístup. Je nutné ju najprv stabilizovať, čiže vypustiť zvyškovú energiu, aby nehrozil požiar alebo výbuch. Následne prebieha jej demontáž, ktorá sa v súčasnosti vykonáva manuálne. Batériové články sa rozoberú a spracovávajú metódou pyrometalurgie (tavenie za vysokých teplôt), hydrometalurgie (chemické extrakcie) alebo mechanického drvenia a separácie. Z týchto procesov možno získať späť cenné materiály ako lítium, nikel, kobalt, meď, mangán či hliník.

Výťažnosť recyklácie lítiovo-iónových batérií dnes dosahuje 60 až 95 % v závislosti od použitej technológie. Európska únia prijala smernicu (aktuálne aktualizovaná v roku 2023), ktorá stanovuje povinnosť recyklovať minimálne 65 % hmotnosti batérie a dosiahnuť znovuzískanie 70 % kobaltu, 95 % niklu a medi a 50 % lítia.

Kam putujú zložky z elektromobilu po recyklácii?

Po rozobratí vozidla sa karoséria spracúva v bežných šrotoviskách, zliatiny sa tavia a používajú opätovne v oceliarňach alebo automobilkách. Elektromotory a meniče, ktoré obsahujú vzácne zeminy ako neodým, bývajú opätovne využité najmä v priemyselnej výrobe, ak sú funkčné. V opačnom prípade sa extrahujú ich drahé prvky.

Čo sa týka batérií, znovuzískané suroviny sa buď znova používajú v batériovej výrobe, alebo sa ukladajú do strategických rezerv. Jedným z trendov je aj tzv. „second-life“ využitie – batérie, ktoré nie sú vhodné do áut, ale majú ešte 70–80 % kapacity, sa používajú v stacionárnych úložiskách energie, napr. pri solárnych elektrárňach.

Kde sa elektromobily recyklujú dnes?

Najväčšie recyklačné kapacity v Európe sa dnes sústreďujú v Nemecku, Francúzsku, Nórsku a Belgicku. Spoločnosti ako Umicore (Belgicko), Veolia (Francúzsko), Fortum (Fínsko), alebo recyklačný startup Northvolt (Švédsko) budujú rozsiahle prevádzky zamerané na recykláciu batérií. Umicore prevádzkuje závod v Hoboken, ktorý zvláda recyklovať 7 000 ton batérií ročne.

Foto: Rodaxium, Car Scrap, [Pixabay], Ilustračné foto¹.

Vo východnej Európe sú kapacity zatiaľ skromnejšie, no aj tu dochádza k rozvoju. V Poľsku pôsobí spoločnosť Elemental Holding, v Českej republike sa pripravuje pilotný závod na recykláciu batérií spoločnosťou Škoda Auto. Slovensko zatiaľ nemá špecializovaný závod, ale niekoľko spracovateľov už disponuje licenciou na recykláciu vysokonapäťových batérií (napr. spoločnosť Zberné suroviny Žilina).

Je možné odovzdať elektromobil na ekologickú likvidáciu? Áno, ale s obmedzeniami

Majitelia elektromobilov majú možnosť odovzdať vozidlo na ekologickú likvidáciu podobne ako spaľovacie auto. Podmienkou je, že odovzdanie musí prebehnúť v zariadení na zber vozidiel alebo u autorizovaného spracovateľa, ktorý je schopný bezpečne manipulovať s vysokonapäťovou technikou. Na Slovensku ide najčastejšie o špecializované vrakoviská, ktoré spolupracujú s výrobcami vozidiel alebo s recyklačnými firmami v zahraničí. V praxi sa však môže stať, že niektoré menšie prevádzky elektromobily neprijímajú práve pre ich špecifické požiadavky.

Kto je lídrom v recyklácii elektromobilov a batérií?

Na globálnej úrovni sa medzi technologických lídrov radia spoločnosti ako Redwood Materials (USA), Li-Cycle (Kanada), CATL (Čína) a už spomenuté európske firmy Umicore, Fortum a Northvolt. Redwood Materials, ktorú založil bývalý CTO Tesly JB Straubel, deklaruje výťažnosť 95 % a plánuje pokryť podstatnú časť recyklácie v USA. V Európe buduje Northvolt závod Revolt Ett, ktorý má byť schopný recyklovať 125 000 ton batérií ročne.

Vykupujú sa staré elektromobily a batérie?

Áno, trh so staršími elektromobilmi a najmä s batériami už existuje. Viaceré spoločnosti sa zameriavajú na výkup jazdených elektromobilov na diely alebo ich ďalšie využitie v krajinách mimo EÚ. Cenné sú najmä batériové moduly, ktoré je možné repasovať alebo použiť v stacionárnych systémoch. Cena závisí od stavu batérie, modelu a značky. Niektoré automobilky – napr. Renault alebo Nissan – ponúkajú aj spätný výkup vozidla so zľavou na nový model.

Aké sú vyhliadky do budúcna? Smerom k uzavretému cyklu

Budúcnosť recyklácie elektromobilov bude úzko spätá s rozvojom obehového hospodárstva a znižovaním závislosti na ťažbe nerastov. Cieľom je dosiahnuť tzv. „closed-loop“ recykláciu, pri ktorej suroviny z použitých batérií slúžia ako vstupný materiál pre nové batérie. Tento model by mal byť ekonomickejší a ekologickejší než súčasná ťažba surovín v Afrike, Južnej Amerike či Ázii.

Európska únia už dnes smeruje k tomu, aby výrobcovia niesli plnú zodpovednosť za celý životný cyklus batérií – tzv. rozšírenú zodpovednosť výrobcu (EPR). Od roku 2027 sa v EÚ zavedie digitálny pas batérie, ktorý umožní sledovať jej pôvod, chemické zloženie a stav počas celej životnosti.

O surovinách pre EV Je dostatok surovín na výrobu baterií?

Zdroje
1 Foto: Rodaxium, Car Scrap. In: PIXABAY, A CANVA GERMANY GMBH BRAND. [online] 2025. Dostupné z: https://pixabay.com/photos/car-scrap-scrap-silo-smoke-outside-3108985/ [cit. 2025-07-28]
2 IEA Globálny výhľad pre elektromobily rok 2024, https://www.iea.org/reports/global-ev-outlook-2024
3 Umicore, https://www.umicore.com
4 Northvolt Recyklácia, https://northvolt.com/recycling/
5 MôjElektromobil, Digitálny pas pre batérie, https://www.mojelektromobil.sk/digitalny-pas-pre-baterie-elektromobilov/

Údaje použité v článku sú verejne dostupné v rámci informácií z médií, pre dohľadanie zadávajte autorom použité kľúčové slová. Autor pri vyhľadávaní okrem iného používa aj ChatGPT.