Je tomu tak dva týždne dozadu, kedy sa v televíznom spravodajstve objavila reportáž o požiari elektromobilu pri rodinnom dome. Vzápätí sa opäť na sociálnych sieťach rozprúdila debata o nebezpečných elektro vozidlách (EV). Hlavným argumentom nebezpečnosti vozidiel na elektrinu je ohromná batéria, ktorá tvorí prakticky celý podvozok, disponuje vysokým napätím a to ako vieme hrozí smrteľným zásahom.

Pre úplnosť treba dodať, že druhý deň po odvysielaní reportáže zverejnili redaktori aktualizované informácie spolu so záznamami bezpečnostných kamier v okolí z ktorých vyplynulo, že vozidlo nebolo v režime nabíjania, nezačala horieť ani nabíjačka, ani kábel a ani batéria, ale auto podpálila zatiaľ neznáma osoba za pomoci prinesenej horľaviny. Celá bublina o nebezpečnej batérii tak spľasla šmahom ruky.

Štatistika

V roku 2023 bolo na Slovensku evidovaných 607 požiarov osobných automobilov. Pre porovnanie, v roku 2022 to bolo 597 prípadov a v roku 2020 až 717 prípadov. To znamená, že počet požiarov osobných automobilov v roku 2023 mierne vzrástol v porovnaní s rokom 2022, ale stále je nižší ako v roku 2020.

Z hľadiska príčin požiarov osobných automobilov je najčastejšou príčinou technická porucha (43% prípadov). Ďalšími častými príčinami sú nedbalosť (22% prípadov) a úmyselné zapálenie (15% prípadov). Pri požiaroch osobných automobilov v roku 2023 bolo zranených 23 osôb a 1 osoba zomrela.

Zo 607 evidovaných požiarov osobných automobilov na Slovensku v roku 2023 sa 5 týkalo elektromobilov. To predstavuje 0,82% z celkového počtu požiarov.

Príčiny požiarov elektromobilov v roku 2023:
• Technická porucha batérie (3 prípady)
• Skrat v elektroinštalácii (1 prípad)
• Nedbanlivosť pri nabíjaní (1 prípad)

Z tejto malej štatistiky vyplýva, že najčastejšou príčinou požiaru elektromobilu je porucha batérie. Aby sme si vedeli predstaviť, čo sa v batérii deje a kde môže prísť k poruche, pozrime sa na jej zloženie a fungovanie.

Batérie

Batérie elektromobilov sú zvyčajne lítiové iónové (Li-Ion). Skladajú sa z niekoľkých základných komponentov:
1. Katóda – kladná elektróda batérie. Bežne sa vyrába z materiálov ako kobalt, nikel, mangán a hliník.
2. Anóda – záporná elektróda batérie. Vyrába sa z grafitu.
3. Elektrolyt – vysokonapäťová kvapalina, ktorá umožňuje prenos iónov medzi katódou a anódou. Bežne sa používajú organické rozpúšťadlá s rozpustenými soľami lítia.
4. Separátor – membrána, ktorá zabraňuje priamemu kontaktu medzi katódou a anódou.
5. Puzdro – vonkajší obal batérie, ktorý ju chráni pred vonkajšími vplyvmi.

Ilustračný obrázok, foto Pavel Ondera

Zloženie vysokonapäťovej kvapaliny pre batérie elektromobilov sa líši v závislosti od výrobcu a typu batérie. Vo všeobecnosti však obsahuje nasledovné komponenty:
1. Rozpúšťadlo – organická zlúčenina, ktorá umožňuje prenos iónov medzi katódou a anódou. Bežne sa používajú uhličitany, estery a sulfóny.
2. Soľ lítia -zdroj lítiových iónov. Najčastejšie sa používa hexafluorofosforečnan lítny (LiPF6).
3. Aditíva – prísady, ktoré zlepšujú vlastnosti kvapaliny, ako napríklad jej vodivosť, stabilitu a tepelnú odolnosť.

Interval

Interval výmeny vysokonapäťovej kvapaliny sa líši v závislosti od typu batérie a odporúčaní výrobcu. V priemere sa odporúča meniť kvapalinu každých 5 až 10 rokov, avšak v niektorých prípadoch môže byť potrebná výmena aj skôr. (Batériu v klasickom vozidle meníme častejšie).

Vysokonapäťová kvapalina sa časom rozkladá a môže stratiť svoje vlastnosti. To môže viesť k zníženiu výkonu a životnosti batérie, v extrémnych prípadoch aj k jej poškodeniu. To v akom stave je vysokonapäťová kvapalina, tzv. elektrolyt vám zistia v príslušnom servise.

Porovnanie

V klasickom vozidle sa nachádza batéria, ktorá má podobné články, medzi ktorými je elektrolyt, aby zabezpečil prenos iónov medzi katódou a anódou. Batéria v klasickom vozidle je podstatne menšia, ale dopĺňa ju palivová nádrž s prívodom a dávkovaním paliva, ktoré nie je v tak bezpečnom puzdre ako je batéria s elektrolytom v EV.

Ak sa zamyslíme kedy prichádza k požiaru vozidiel, tak u tých klasických je na prvom mieste skrat v elektroinštalácii a na druhom mieste požiar po autonehode. Ten môže vzniknúť poškodením autobatérie a neustálym pripojením k sieti vozidla. Preto hasiči ako prvé odpájajú batériu (ak už nie je v plameňoch). U EV je príčinou požiaru predchádzajúce poškodenie puzdra batérie, únik elektrolytu, poškodenie membrány a spojenie dvoch elektród (kladnej a zápornej). Batéria sa v prípade havárie sama odpojí od agregátov, aby tak zamedzila prúdeniu energie do agregátov a karosérie. Požiar teda môže vzniknúť poškodením batérie extrémnym otrasom, prerazením a vytekajúcim elektrolytom. Je teda možné, že majiteľ, ktorý s EV niekde „nabehol“ na prekážku spodkom vozidla a toto si následne neskontroloval, riskuje aj po odstavení vozidla požiar. Riziko je však oveľa menšie ako u bežných automobilov.

Na záver ešte perlička pre všetkých anti-elektromobilistov. V prípade požiaru EV disponujú hasičské jednotky nehorľavou plachtou, ktorou sú schopní vozidlo prikryť (zabaliť ho) a zamedziť tak prístupu kyslíka, bez ktorého je horenie dostatočne eliminované, kým nepríde špeciálne vybavená jednotka na hasenie EV.

Kuriozita na záver

Ferdinand Porsche postavil svoj prvý elektromobil v roku 1898. Model nazval Porsche P1. 130kg elektromotor dával výkon 3 až 5 koní, čo znamenalo rýchlosť 35 km/hodinu s dojazdom takmer 80 km. O rok neskôr v 1899 uzrel svetlo sveta cit: „elektromobil Belgičana Camille Jenatzyho v tvare cigary s názvom La Jamais Contente (Večne nespokojná), a dosiahol významný míľnik. Stal sa prvým automobilom, ktorý prekonal rýchlosť 100 km/h“.¹

Zdroj: 1) KRUCOVČIN, Igor. Encyklopédia poznania [online]. 2022, 30.4.2022 [cit. 2024-27-03]. Dostupné z: https://encyklopediapoznania.sk/clanok/9699/historia-elektromobilov-v-rokoch

Foto: ONDERA, Pavel. Požiar In: www.nabito.sk [online]. [cit. 2024-03-21]. Dostupné z: https://nabito.sk/wp-content/uploads/2024/03/poziar-6141-featured.jpg

Údaje použité v článku sú orientačné, verejne dostupné v rámci informácií z médií.