Keď sa povie etiketa veľa z nás si toto slovo zamieňa s etikou a u niektorých slovo etiketa evokuje obraz fľašky s neodolateľným obsahom. Pôvod slova mal v skutočnosti čo dočinenia so štítkom, popisom, lístkom, preto mu prischla aj táto významová definícia. V skutočnosti etiketa vychádza z učenia etiky, ktorá definuje ľudské správanie aj z hľadiska morálky. V každom prípade máme na mysli spoločenskú etiketu a to práve v doprave medzi vodičmi.

Ak sa pozrieme do minulosti zistíme, že tak ako ľudia chodiaci po chodníkoch aj vodiči (kočov) boli k sebe oveľa viac tolerantnejší ako je tomu dnes. Často sa navzájom zdravili, dvíhali na znamenie pozdravu svoje klobúky, ukláňali sa ženám, vrcholom bolo predstavenie jednotlivých osôb pri ktorom sa už naznačovali dotyky pier na ruku žien.

Po nástupe automobilizmu bola blízkosť medzi vodičmi stále na vysokej úrovni. Etiketa medzi vodičmi bola všeobecne nielen uznávanou, ale aj vyžadovanou. Ak sa za volantom objavila žena, galantnosť a ochota pomôcť priam prekypovala z každého okoloidúceho automobilu. Hneď prvá šoférka na svete a to hneď na svojej prvej ceste čelila viacerým problémom s ktorými jej pomohol nie automechanik, ale normálny krajčír a neskôr kováč. (Kuriozita v závere článku).

Aj medzi vodičmi vládla akási spolupatričnosť a vzájomná tolerancia, pravda aj predvádzanie sa v čo najnovších modeloch a súťaživosť v umení jazdy a samozrejme v rýchlosti. Aj tak vtedajšie vozidlá s motormi v plienkach nemali nič spoločné s obdobím rozvoja automobilizmu aké tu zavládlo po druhej svetovej vojne.

Stále však môžeme konštatovať, že etiketa (akési nepísané, ale zaužívané zvyklosti) pretrvávala aj naďalej. V dobách kedy ešte na ČS nebol človek starajúci sa o dotankovanie, umytie okien, doliatie kvapaliny do ostrekovačov, prípadne o pomoc pri riešení drobných závad na vozidle si tieto služby poskytovali vodiči navzájom, prípadne s radosťou osobám ženského pohlavia. Aj v premávke boli vodiči viac ohľaduplní, menej riskovali pri predbiehaní, dodržiavali predpisy a s poctivosťou hraničiacou s radosťou signalizovali blikaním protiidúcim šoférom, že za rohom je hliadka polície (alebo aj nehoda, či iná prekážka na ceste). Ruku na srdce, ono to s tým predbiehaním nebolo také jednoduché, keď vozidlá mali motory zväčša s rovnakým počtom koníkov pod kapotou, cesty neboli v takom stave ako dnes a policajt so svojim 30 kg radarom sedel vždy za tým istým kríkom a dúfal, že okolo pôjde niekto, kto ho tu ešte nevidel a teda nebude tušiť, že stal práve ostro sledovaným objektom.

Rýchlosťou šírenia automobilizmu sa začala zvyšovať aj rýchlosť s akou mizla etiketa. So smútkom môžeme dnes konštatovať, že záblesky etikety a galantnosti, spolupatričnosti a pomoci ako sme ju poznali z minulosti sú veľmi ojedinelé na našich cestách. Na vozovkách vládne drzosť, čím väčšie, luxusnejšie a novšie vozidlo, tým arogantnejší prístup, správanie sa a bezohľadná jazda. Sú aj výnimky, samozrejme, ale je ich ako šafranu. Za volant sa pchajú drogy spolu s alkoholom a všadeprítomným egoizmom. Ak sa niekde stane nehoda, väčšina áut len prefrčí okolo. Ak je už na mieste IZS (Integrovaný záchranný systém) alebo čo len jedno auto s blikajúcimi majákmi, správanie vodičov sa okamžite zmení. Nielenže idú krokom (aj keď nehoda je na diaľnici v opačnom smere), ale zvedavo si nešťastie obzerajú, fotia, ihneď dávajú na sociálne siete a komentujú! Samostatnou kapitolou sú mobily v rukách šoférov. Zo sto šoférov za volantom, ktorí prešli okolo mňa v Bratislave behom desať minút ich malo viditeľne v ruke alebo medzi plecom a uchom 38. Čo dodať páni policajti?

Etiketa u vodičov elektromobilov.

Odhadnúť pri protiidúcom aute či ide o elektromobil, alebo klasický model automobilky je veľmi ťažké. Identifikovať sa dá maximálne Tesla, ktoré iné autá okrem EV nevyrába. Prečo to spomínam? V rámci kolegiality sme v tých časoch minulých mali vo zvyku zdraviť svojich kolegov v tých istých nezameniteľných modeloch automobilov. Nehovorím samozrejme o škodovkách, ktorých behalo tisíce, ale napríklad o značke Mercedes piano, Renault 8, Ford Cortina, Fiat 600 a veľa iných, najmä zahraničných. Majitelia takých modelov sa stretávali nielen na zrazoch svojich značiek, ale aj v servisoch, vedeli si navzájom pomôcť s náhradnými dielmi, doplnkami, ktoré boli dostupné len v kapitalistickej cudzine. A tak keď sa na ceste zišli dve takéto vozidlá, veselo si s úsmevom zablikali, zatrúbili, zamávali a frčali ďalej. Podobne je tomu tak aj dnes medzi EV značky Tesla.

Etiketa vodičov EV sa rozšírila o správanie sa na odberných miestach, nabíjacích staniciach. Kým na bežnej čerpačke je normálne, že vodič, ktorý dotankoval ponechá vozidlo pri stojane, skočí si na WC, dá si kávu, poobzerá čo nové v predajni, nakoniec sa vybaví hot dogom alebo bagetou, blokuje stojan desať minút a viac, u EV toto nehrozí, respektíve je táto hrozba minimalizovaná samotnými majiteľmi nabíjacích sietí. Mnohé z nich si účtujú minútový poplatok za obsadené miesto, kedy je EV už nabité, ale stále pripojené k stojanu. A to aj tam, kde je vozidlo nabíjané bezplatne (OC, OD, ŽS a pod.). S tým treba rátať.

Etiketa vodičov EV – základy

Týchto pár zásad uľahčí život nielen ostatným, ale aj vám. Aj vy predsa prichádzate na nabíjanie a budete len radi ak sa k vám budú ostatní správať ústretovo a slušne.
• Parkujte na miestach pre nabíjanie len vtedy ak nabíjate svoje vozidlo.
• Neodpájajte iné vozidlo od nabíjačky počas jeho nabíjania.
• Ak sa vaša batéria nabije na viac ako 80 % je slušné nabíjanie ukončiť a uvoľniť miesto inému vozidlu. (Nabíjanie nad 80 % prebieha už slabou intenzitou, prakticky sa už len pomaly dobíja, efektivita nabíjania klesá).
• Odpojený kábel odložte na stojan tak, aby nezavadzal a nemohlo prísť k jeho poškodeniu napríklad kolesom cúvajúceho auta.
• A uvidíte vodiča, ktorý má problém s použitím nabíjacej stanice, ponúknite mu pomoc. Aj vy ste niekedy prišli k stanici prvý raz.
• Ak je na nabíjacom stojane akákoľvek porucha, poškodený kábel, display, zariadenie, informujte prevádzkovateľa na telefónnom čísle uvedenom na stojane. Taktiež použite aplikáciu kde stojan označíte ako nefunkčný, uľahčíte tak ostatným vodičom rozhodnutie pri výbere nabíjacieho miesta.
A rada na záver, jazdite plynulo a využívajte rekuperáciu, predĺži to čas, kým budete musieť ísť svoje vozidlo opäť nabiť.

Kuriozita na záver

Prvou ženou na svete, ktorá šoférovala auto, bola Bertha Benz¹. Pochádzala z Nemecka a narodila sa v roku 1849. V roku 1888, Bertha tajne vzala manželovo auto, Benz Patent Motorwagen, na cestu z Mannheimu do Pforzheimu. Keďže išlo o trojkolku pribalila si aj svoje deti štrnásťročného Richarda a pätnásťročného Eugena. Benzín (ligroin) sa dal v tých časoch kúpiť jedine v lekárni a to ako čistidlo. Lekáreň pána Williho Ockela vo Wieslochu pri Heidelburgu (kde Bertha doplnila svoju nádrž), sa stala zrejme prvou benzínkou na svete. Nasledovali problémy s karburátorom a keďže u seba nemala dostatočne náradie, vynašla sa a použila svoju sponu do vlasov. U krajčíra musela dať opraviť predranú brzdu, u kováča remienok náhonu. Žiadny problém, všetko nonšalantne zvládala. Jej cieľom bolo ukázať svetu praktickosť a potenciál automobilu, ktorý dokáže riadiť aj žena. Táto udalosť pomohla popularizovať automobily a otvorila cestu pre ostatné ženy, aby sa stali vodičkami. Bertha Benz zomrela v úctyhodných 95 rokoch.²

Zdroj: 1) KONÁRIKOVÁ, Petra. Bertha Benz – prvá diaľková šoférka sveta. Sieťovka [online]. 2013 [cit. 2024-03-23]. Dostupné z: http://www.sietovka.sk/?p=9022

Zdroj: 2) Bertha Benzová. (2023, október 13). Wikipédia, Slobodná encyklopédia. Získané 20:23, marec 23, 2024 z //sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Bertha_Benzov%C3%A1&oldid=7691486

Foto: ONDERA, Pavel. Etiketa a vodici. In: www.nabito.sk [online]. [cit. 2024-03-21]. Dostupné z: https://nabito.sk/wp-content/uploads/2024/03/etiketa-a-vodici-4642-featured.jpg

Údaje použité v článku sú orientačné, verejne dostupné v rámci informácií z médií.

Blogy