Ak je pravda, že elektromobily (čo sa počtu týka) rastú, prečo ich na uliciach nevidíme? Keby sme vývoj elektromobility posudzovali iba podľa áut, ktoré každé ráno stretávame cestou do práce, mohli by sme nadobudnúť dojem, že sa veľká elektrická revolúcia niekde zasekla. Na parkoviskách stále dominujú benzínové a naftové autá, na diaľnici elektromobil zďaleka nepredstavuje každé piate vozidlo a v menších slovenských mestách môže byť stretnutie s elektrickým autom stále skôr udalosťou než samozrejmosťou. Štatistiky nových registrácií však ukazujú úplne iný obraz. Elektromobily v Európe rastú a v roku 2026 dokonca pomerne výrazne. Ako je teda možné, že máme pocit opaku?

Odpoveď sa skrýva predovšetkým v tom, že porovnávame dve úplne odlišné veličiny. Jednou je predaj nových automobilov, druhou celý vozový park jazdiaci po európskych cestách. A medzi nimi existuje obrovský časový rozdiel.

Podľa údajov Európskeho združenia výrobcov automobilov ACEA bolo v Európskej únii počas prvého polroka 2026 zaregistrovaných 1 220 890 nových batériových elektromobilov. Ich podiel na trhu dosiahol 20,7 percenta. Rok predtým to bolo 15,6 percenta.

Inými slovami, približne každé piate nové osobné auto registrované v EÚ v prvom polroku 2026 bolo čisto elektrické. To už rozhodne nie je okrajová technológia.

Rast, ktorý na ulici nevidíme

Ešte výraznejšie vyzerajú jednotlivé mesiace. Podľa predbežných údajov European Alternative Fuels Observatory (EAFO) bolo v júni 2026 v 13 členských štátoch EÚ, ktoré už mali v čase zverejnenia aktualizované údaje, zaregistrovaných 238 897 batériových elektromobilov. Oproti júnu 2025 to predstavovalo nárast o 41,5 percenta a BEV tvorili 25,3 percenta nových registrácií osobných automobilov v týchto krajinách.

Podobný trend pokračoval aj v júli. EAFO malo v čase augustovej aktualizácie kompletné júlové údaje zatiaľ z 12 členských štátov. V nich bolo zaregistrovaných 202 597 batériových elektromobilov, čo znamenalo medziročný rast o 41,8 percenta. Podiel BEV na nových registráciách v týchto 12 krajinách dosiahol 26,3 percenta.

Tieto mesačné čísla nemožno priamo porovnávať s kompletnými údajmi ACEA za celú Európsku úniu, pretože zahŕňajú iba štáty, ktoré už EAFO v danom termíne evidovalo za príslušný mesiac. Potvrdzujú však smer vývoja: rast elektromobilov sa v roku 2026 nezastavil a v mnohých významných európskych trhoch zostáva veľmi výrazný. Elektromobily teda nezmizli. Naopak, ich predaj rastie. Prečo potom na cestách stále vidíme prevažne spaľovacie autá? Pretože nové autá predstavujú každý rok iba malú časť automobilov, ktoré už existujú.

Európa má 256 miliónov áut

Na cestách Európskej únie jazdilo podľa najnovšieho prehľadu ACEA približne 256 miliónov osobných automobilov. Tento údaj sa vzťahuje na rok 2024, pretože kompletná štatistika vozového parku prichádza prirodzene s časovým odstupom. A práve tu sa začína vysvetľovať celý paradox.

Aj keby sa počas jedného roka predali dva milióny nových elektromobilov, v automobilovom parku pozostávajúcom zo štvrť miliardy vozidiel to stále znamená len nepatrnú zmenu. Predstavme si obrovské parkovisko s tisíckou automobilov. Ak naň počas roka pribudne niekoľko desiatok nových áut a každé piate z nich bude elektrické, zloženie celého parkoviska sa na prvý pohľad takmer nezmení. Presne to sa deje v Európe.

Elektromobily môžu tvoriť 20 či 25 percent nových registrácií, ale neznamená to, že rovnaký podiel majú medzi všetkými autami na cestách. Podľa ACEA tvorili elektricky nabíjateľné automobily – teda BEV spolu s plug-in hybridmi – v roku 2024 iba približne 3,7 percenta celého vozového parku EÚ. To je zásadný rozdiel.

Keď médiá oznámia, že elektromobily získali pätinu trhu, človek môže intuitívne očakávať, že približne každé piate auto, ktoré stretne, bude elektrické. V skutočnosti sa údaj o pätine týka iba malej skupiny automobilov, ktoré boli práve v danom období kúpené ako nové.

Ilustračné foto: autor AI¹.

Druhým dôvodom je vek európskych automobilov

Osobné autá v Európskej únii majú priemerný vek viac ako dvanásť rokov. Znamená to, že automobil zakúpený v čase, keď boli dnešné elektromobily ešte technickou raritou, môže bez problémov jazdiť aj v roku 2026. A nielen môže. Milióny takých automobilov skutočne jazdia.

Obmena vozového parku preto pripomína skôr pomalé otáčanie veľkej lode než rýchlu zmenu spotrebnej elektroniky. Mobilný telefón môžeme vymeniť po troch či štyroch rokoch. Automobil často používame desať, pätnásť alebo aj dvadsať rokov.

Ak by sa od zajtrajška dokonca všetky nové automobily predávali výlučne ako elektrické, spaľovacie motory by z európskych ciest nezmizli ani o päť rokov. Stále by tu boli desiatky či stovky miliónov áut kúpených pred týmto hypotetickým zlomom. Prechod na elektromobilitu sa preto nedá merať iba pohľadom z okna.

Spaľovacie autá pritom ustupujú

Zaujímavý je aj pohľad z opačnej strany. V prvom polroku 2026 tvorili benzínové a dieselové automobily spolu už len 29,7 percenta nových registrácií v EÚ. V rovnakom období predchádzajúceho roka mali podiel 37,8 percenta.

Najväčšiu skupinu dnes nepredstavujú čisté elektromobily, ale hybridy bez externého nabíjania. Tie získali 37,3 percenta trhu. Plug-in hybridy pridali ďalších 9,8 percenta.

Európsky automobilový trh sa teda nemení jednoduchým spôsobom, pri ktorom elektromobil vytláča benzínové auto kus za kus. Prebieha omnoho komplikovanejšie preskupovanie medzi benzínom, dieselom, klasickými hybridmi, plug-in hybridmi a batériovými elektromobilmi. Jedna tendencia je však zreteľná. Čisto benzínové a dieselové automobily strácajú pozície. To je možno ešte dôležitejší údaj než samotný rast elektromobilov.

Nie všade rovnako

Existuje však ďalší dôvod, prečo môžu byť naše osobné skúsenosti v rozpore s európskou štatistikou. Európa nie je jeden homogénny automobilový trh. Elektromobilita preniká veľmi rozdielnou rýchlosťou podľa krajiny, ekonomickej úrovne obyvateľstva, daňového systému, firemného trhu, dostupnosti nabíjania či štátnych stimulov. Človek žijúci v jednej časti Európy preto môže nadobudnúť úplne iný dojem než vodič o tisíc kilometrov ďalej.

Aj medzi veľkými automobilovými trhmi sú rozdiely značné. V prvom polroku 2026 vzrástli registrácie batériových elektromobilov vo Francúzsku medziročne o 62,9 percenta a v Nemecku o 48 percent. V Dánsku stúpli o 41,2 percenta.

Čísla navyše kolíšu podľa toho, ako jednotlivé vlády nastavujú dotácie, daňové zvýhodnenia a podmienky pre firemné automobily. Po zrušení podpory môže trh na určitý čas prudko klesnúť a po zavedení nového programu opäť vyrásť. Jeden zlý mesiac preto ešte neznamená koniec elektromobility. Rovnako ani jeden rekordný mesiac neznamená, že elektrická transformácia je dokončená. Dôležitý je dlhodobý trend.

Viditeľnosť nie je štatistika

Do nášho vnímania vstupuje ešte jeden zaujímavý faktor. Väčšina ľudí nesleduje evidenčné štatistiky automobilov. Elektromobilitu posudzujeme podľa vlastného okolia.

Koľko elektromobilov má rodina? Koľko susedia? Koľko ich stojí pred supermarketom? Koľko ich stretneme cestou do práce? Lenže takáto osobná vzorka môže byť veľmi malá.

Ak človek býva v oblasti so starším vozovým parkom a nízkym predajom nových automobilov, môže každý deň vidieť stovky áut a pritom len niekoľko elektromobilov. O niekoľko rokov sa však situácia môže zmeniť veľmi rýchlo, pretože elektromobily zakúpené dnes ako nové sa postupne presunú na trh jazdených vozidiel. A práve tam sa môže odohrávať ďalšia etapa elektrifikácie.

Nové auto je iba začiatok

Automobil totiž počas svojho života často vystrieda niekoľkých majiteľov. Dnešný nový elektromobil za 40- či 50-tisíc eur nemusí byť pre veľkú časť európskych motoristov dostupný. O štyri alebo päť rokov však môže vstúpiť na trh jazdených vozidiel za podstatne nižšiu cenu. A o ďalších niekoľko rokov môže mať tretieho majiteľa. Takýmto spôsobom sa nové technológie historicky šírili celým vozovým parkom. Nie každý motorista kupuje nové auto a preto nemožno očakávať, že zmenu pohonu pocítia všetky sociálne skupiny súčasne.

Elektromobilita dnes vstupuje práve do fázy, keď začína byť čoraz významnejší aj sekundárny trh. To môže mať pre krajiny s vysokým podielom dovážaných jazdených automobilov nakoniec väčší význam než rekordné predaje nových elektromobilov v Nemecku alebo Francúzsku.

Nabíjačky pribúdajú podobne nenápadne

Podobný paradox vidíme pri nabíjacej infraštruktúre. Často počujeme tvrdenie, že elektromobilov pribúda rýchlejšie než nabíjačiek alebo že Európa nemá dostatočnú infraštruktúru. Problémy s rozmiestnením, výkonom či obsadenosťou staníc samozrejme existujú a medzi jednotlivými krajinami sú obrovské rozdiely. Celkové čísla však opäť ukazujú rast.

European Alternative Fuels Observatory evidoval v lete 2026 v Európskej únii už približne 1,16 milióna verejne dostupných nabíjacích bodov. Medziročne ich počet vzrástol približne o 15 percent. Ani tento rast však motorista nemusí bezprostredne pocítiť.

Ak nové nabíjačky vzniknú pri diaľniciach, supermarketoch, firemných parkoviskách alebo v mestách, ktorými nejazdí, v jeho osobnej skúsenosti jednoducho neexistujú. To isté platí pre elektromobily.

Revolúcia, ktorá vyzerá pomaly

Automobilový priemysel používa pri elektromobilite slová ako transformácia, revolúcia alebo prechod. Z pohľadu techniky sú oprávnené. Po viac než storočí dominancie spaľovacieho motora sa mení základný spôsob pohonu automobilu, jeho energetický zdroj, konštrukcia, servis aj infraštruktúra.

Z pohľadu človeka stojaceho na chodníku však táto revolúcia vyzerá prekvapivo pomaly. A vlastne musí. Európa má približne štvrť miliardy osobných automobilov a každý z nich zostáva v prevádzke mnoho rokov. Ani prudký rast predaja novej technológie nedokáže takú masu vozidiel zmeniť za dve či tri sezóny.

Preto môžu byť súčasne pravdivé dve na prvý pohľad protichodné vety: Elektromobily v Európe rýchlo rastú. A zároveň: Na európskych cestách stále jednoznačne dominujú automobily so spaľovacím motorom.

Nie je medzi tým rozpor. Jedno číslo opisuje smer, ktorým trh ide, druhé miesto, z ktorého vychádza. A práve rozdiel medzi týmito dvoma pohľadmi je jedným z hlavných dôvodov, prečo môže mať verejnosť pocit, že elektromobilita stagnuje práve vo chvíli, keď jej podiel na novom európskom trhu dosahuje historicky najvyššie hodnoty.

O tom, kto tieto elektromobily v skutočnosti kupuje, prečo je rozdiel medzi jednotlivými krajinami taký veľký a prečo môže byť slovenský pohľad na elektromobilitu úplne iný než nemecký, francúzsky či dánsky, bude druhá časť série.

Súvisiace:
Elektromobilita v Európe 2025

Zdroje:
1 – Foto: AI – Realita versus štatistiky generované ChatGPT
2 – ACEA – New car registrations
ACEA – +5.7% in H1 2026; battery-electric 20.7% market share
3 – ACEA AUTO
ACEA – Vehicles on European Roads 2026
4 – European Alternative Fuels Observatory
EAFO Data Update & News Flash July 2026
5 – European Alternative Fuels Observatory
EAFO Data Update & News Flash August 2026
6 – Nabito.sk, Nabíjanie, Fotovoltaika, pre Firmy, Domácnosti
https://nabito.sk/

Údaje použité v článku sú verejne dostupné v rámci informácií z médií, rozhodujúce fakty je vhodné overovať v citovaných
zdrojoch Autor pri vyhľadávaní okrem iného používa aj nástroje umelej inteligencie.