Bude na Slovensku v najbližších piatich až desiatich rokoch verejná doprava ekologická a ekonomická? Pripravili sme scenár, ktorý vychádza z existujúcich projektov, dostupných financií a prognóz dopytu. Pozrieme sa na podrobný obraz, aké investície, prevádzkové náklady, emisie, príjmy či úspory možno očakávať, pokiaľ dnešné podmienky budú na úrovni ako sú dnes alebo sa ešte vylepšia.

Východiská a domnienky scenára

Predpokladáme, že Slovensko v horizonte rokov 2025-2032 zabezpečí stabilné financovanie z eurofondov (Operačný program Slovensko / Integrovaná infraštruktúra / Plán obnovy), že štát zabezpečí primerané dotácie na prevádzku a infraštruktúru, že ceny elektriny budú sledovateľné, s možnosťou minimalizácie rizík pri uzatváraní dlhodobých zmlúv. Ďalej predpokladáme postupné zavádzanie batériových a veľkokapacitných elektrických jednotiek na železniciach, modernizáciu električkových tratí v mestách ako Košice a Bratislava, zvyšovanie podielu elektrobusov, modernizáciu základní (údržba, opravy), moderné odbavovacie systémy, optimalizáciu prevádzky a tarifnej politiky. Demografický a dopravný dopyt sa bude meniť mierne – očakáva sa rast počtu cestujúcich v železničnej doprave a MHD, ak sa kvalita a spoľahlivosť zvýšia.

Investície a kapitálové náklady

Už teraz ZSSK vyhlásila verejné obstarávanie na veľkokapacitné elektrické jednotky pre trasu Bratislava – Žilina s predpokladanou hodnotou zmluvy 102 miliónov eur bez DPH, s dostatočnou kapacitou vozidiel, modernými systémami a plánom nasadenia do rokov 2026 – 2028². To isté obdobie zahŕňa obstaranie batériových elektrických jednotiek (BEMU) v hodnote približne 136 miliónov eur, ktoré majú pokryť trate bez trakčného vedenia³. V mestách Košice sa pripravuje rozsiahla modernizácia, nákup nových električiek, modernizácia už existujúcich, modernizácia tratí, električkového vedenia, výstavba alebo modernizácia depo, nákup elektrobusov, modernizácia autobusových zastávok a odbavovacích systémov. Tieto projekty majú hodnotu približne 200 miliónov eur len v Košiciach⁴. Súčasťou je projekt modernizácie depa DPMK, ktorého prvá fáza sa predražila z pôvodných odhadov okolo 20,3 milióna eur na približne 34,6 milióna eur bez DPH. Celkový kapitálový výdaj v tomto scenári na železničné aj mestské elektrické formy dopravy (električky, elektrické jednotky, baterky, infraštruktúra) by v období 2025-2032 mohol dosiahnuť cca 1,2-1,5 miliardy eur s tým, že väčšina pochádza z dotácií / fondov EÚ, menšia časť zo štátneho a miestnych rozpočtov, prípadne verejno-súkromného partnerstva.

Prevádzkové náklady a rámec bežného roka

Prevádzkové náklady zahŕňajú náklady na energiu, údržbu, personál, amortizáciu, prevádzku infraštruktúry (trakčné vedenie, výhybky, zastávky, signalizácia) a správu vozidiel. Elektrické jednotky majú výrazne nižšie náklady na palivo oproti dieselovým súpravám a motorovým autobusom, no elektrina aj jej distribúcia môže predstavovať značnú položku.

V scenári predpokladáme, že ZSSK bude nakupovať elektrinu do trakcie za ceny, ktoré sú stabilizované dlhodobými zmluvami, priemerne napríklad 120-160 €/MWh, s možnosťou výkyvov na vyššie hodnoty v rokoch problémov s trhom elektriny. Úspory oproti dieselovým lokomotívam budú v spotrebách paliva a údržby – dieselová súprava má vyššiu spotrebu paliva a vyššie opotrebenie motorov, trakčných zariadení. Batériové jednotky so spoľahlivou životnosťou batérií (napríklad 8-10 rokov) umožnia prevádzku na neelektrifikovaných tratiach bez vysokých nákladov na infraštruktúru trakčného vedenia, pokiaľ náklady na nabíjanie batérie a výmena batérií budú primerané.

Pre mestskú dopravu, či električky alebo elektrobusy, očakávame prevádzkové náklady, ktoré budú vyššie v prvých rokoch kvôli investíciám do mechanizmov servisu, zábehu prevádzky, prípadne vyšších mzdových a energetických cien. Ale postupne, s rastúcim počtom vozidiel, modernejšou infraštruktúrou, lepšou údržbou, efektívnejším využitím, sa jednotkové náklady na cestujúceho/kilometer budú znižovať. Pre Košice by to znamenalo, že po dosiahnutí plnej prevádzky modernizovaných električiek, traťových modernizácií a elektrobusov môže prevádzkový deficit pokryť mestský rozpočet plus dotácie vo výške oveľa nižšej percentuálnej sadzby, ako by to bolo bez týchto modernizácií.

Foto: wal 172619. Pixabay 2025. Ilustračné¹.

Dopady na emisie a životné prostredie

Prechod na elektromobilnú verejnú dopravu, elektrické železničné jednotky a elektrobusy výrazne prispeje k zníženiu emisií CO₂ aj NOₓ. Ak batériové jednotky nahradia dieselové súpravy na regionálnych tratiach, emisná stopa železničnej osobnej dopravy sa môže znížiť o desiatky tisíc ton CO₂ ročne. Električky a trolejbusy v mestách, ktoré dnes spotrebúvajú elektrinu, budú prispievať k zníženiu miestneho znečistenia a hluku, pokiaľ elektrina pochádza zo stále sa zelenšieho energetického mixu Slovenska. Energia s vyšším podielom obnoviteľných zdrojov – voda, vietor, slnko – znamená, že emisie spojené s prevádzkou klesnú proporcionálne. V scenári sa predpokladá, že za sedem až osem rokov by mohol byť podiel obnoviteľnej energie v elektrine používané pre verejnú dopravu zvýšený nad 50 %, ak budú podmienky pre obnoviteľnú výrobu dobré.

Príjmy, tarify a finančná udržateľnosť

Na strane príjmov je potrebné, aby tarifná politika bola nastavená tak, že cestovné nebude príliš nízke (aby aspoň čiastočne pokrylo prevádzkové náklady), ale ani príliš vysoké, aby neodradilo cestujúcich. Vývoj taríf by mal byť spojený s indexáciou podľa nákladov (energie, ceny, údržba), ale zároveň s mechanizmami sociálnej solidarity (zľavy, lístky pre školy, seniorov). Ak sa počet cestujúcich v trase Bratislava – Žilina zvýši po modernizácii a skrátení cestovných časov, príjmy z cestovného môžu stúpnuť o niekoľko desiatok percent v porovnaní so stavom dnes, čo pomôže lepšie využiť investície.

Vo verejnej doprave v mestách scenár počíta so zvýšeným záujmom, lepším komfortom, nižším čakaním, novými vozidlami a tichšou prevádzkou, čo by mohlo viesť k nárastu cestujúcich MHD o 10-30 % v mestských centrách, ak budú spoje spoľahlivé a cena rozumná.

Spätná návratnosť investícií a ekonomický prínos

Hoci kapitálové výdavky budú vysoké, scenár ukazuje, že návratnosť (ak nepočítame externé náklady ako emisie, hluk, zdravotné náklady) môže byť dosiahnutá za 15-20 rokov, ak sa:

a) podarí udržať konzistentné financovanie a nízke náklady na energiu (resp. stabilné/hedžované⁵ ceny),
b) do využitia infraštruktúry a vozidiel vstúpi vysoký pomer využitia (t.j. vysoká obsadenosť, veľa spojov, minimálne nevyužité výkonové rezervy),
c) tarify a príjmy vyrovnajú rast nákladov,
d) dôjde k optimalizácii prevádzky (napr. digitálne riadenie, rekuperácia energie, šetriace technológie).

Ekonomický prínos bude zahŕňať znížené náklady na zdravotnú starostlivosť v dôsledku nižšieho znečistenia ovzdušia, zníženie hluku, možnú úsporu paliva a nákladov na údržbu u železničných i mestských elektrických systémov, a tiež zlepšenie kvality života a obyvateľských preferencií, čo môže viesť k strategickým úsporám na infraštruktúre ciest, pretože pokles individuálnej automobilovej dopravy odľahčí cestné siete.

Riziká a kľúčové premenné

Scenár závisí na niekoľkých premenných, ktoré môžu zmeniť výsledok. Jedným je cena elektriny – prudké zdraženie alebo nestabilita cien bez možnosti fixácie môže výrazne porušiť výpočty. Ďalším je riziko prepadov v dotáciách alebo výpadok eurofondov, oneskorenie projektov, predraženie infraštruktúry (ako vidno na prípade depa v Košiciach) môže zvýšiť kapitálové náklady. Nedostatočné využitie kapacity, nízka obsadenosť spojov, slabý servis alebo technické problémy môžu spôsobiť, že reálne prevádzkové náklady budú vyššie než odhadované. Demografické zmeny, migrácie do miest, ale aj klesanie cestovania po pandémii, alebo preferencie práce z domu môžu znížiť dopyt po verejnej doprave.

Energetický mix je kritickým faktorom – ak Slovensko nebude pokračovať v prechode na obnoviteľné zdroje, ekologický benefit elektrickej dopravy bude obmedzený. Ďalším rizikom je technická a ľudská kapacita – schopnosť miestnych podnikov, výrobcov a servisov dodržať termíny, kvalitu výroby, školenie personálu a udržanie technickej úrovne.

Záver scenára

Ak sa nakombinujú vyššie uvedené podmienky, verejná elektrická doprava na Slovensku sa môže stať udržateľnou – z ekologického i ekonomického hľadiska – v horizonte 8-10 rokov. Investície v rozmedzí cca 1,2-1,5 miliardy eur do železníc, električiek, batériových jednotiek a infraštruktúry, by mali viesť k zníženiu emisií, zvýšeniu kvality cestovania, rastu počtu cestujúcich a postupnému znižovaniu potreby dotácií na jednotku výkonu. Návratnosť investícií bude časovo rozložená, avšak už po piatich rokoch sa môžu prejaviť prvé viditeľné úspory v prevádzke a zníženie negatívnych externých nákladov. Verejná elektrická doprava sa tak môže stať nielen ekologickým ideálom, ale aj ekonomicky životaschopným modelom pre Slovensko, ak spoločnosť, štát a samosprávy budú konať koordinovane a cieľavedome.

Predchádzajúci článok Ekonomika vs verejná doprava na Slovensku

Zdroje
1 Foto: wal 172619. In: PIXABAY, A CANVA GERMANY GMBH BRAND. [online] 2025. Dostupné z: https://pixabay.com/photos/traffic-road-cars-traffic-jam-7060425/
2 ZSSK Národný dopravca, https://www.zssk.sk/aktuality/zssk-vyhlasuje-verejne-obstaravanie-na-ekologicke-velkokapacitne-jednotky/
3 SME, https://index.sme.sk/c/23463561/zeleznice-spustaju-verejne-obstaravanie-na-prve-bateriove-vlaky-na-slovensku-za-136-milionov-eur.html
4 Košice Dnes, https://kosicednes.sk/spravy/slovensko/kosice/kosicku-mhd-skvalitnia-investicie-za-takmer-200-milionov-eur/
5 Hedžovanie (z anglického hedging) je obchodná stratégia a druh poistenia, ktorého cieľom je minimalizovať riziko a potenciálne straty z nečakaných pohybov na finančných trhoch, napríklad pri pohybe cien mien, akcií alebo iných aktív.

Údaje použité v článku sú verejne dostupné v rámci informácií z médií, pre dohľadanie zadávajte autorom použité kľúčové slová. Autor pri vyhľadávaní okrem iného používa aj ChatGPT.