Využitie batérie z elektromobilu po ukončení jej prevádzky vo vozidle je jednou z najperspektívnejších foriem tzv. „second-life“ recyklácie. Kým v aute sú na batériu kladené vysoké nároky, v stacionárnom domácom úložisku energie sú tieto nároky omnoho nižšie a stabilnejšie. Elektromobil totiž potrebuje vysokú rýchlosť vybíjania a okamžitý výkon, zatiaľ čo domáce batériové úložisko funguje v pomalších cykloch, pri vyrovnávaní špičiek alebo ako záloha pre solárnu elektráreň. Vďaka tomu je možné batériu, ktorá už nie je vhodná pre auto, naďalej efektívne využívať v domácnosti ako akumulátor elektriny napríklad zo solárnych panelov.

Domáce fotovoltaické úložiská – ceny a parametre

V Európe sa cena bežných domácich Li ion batérií pohybuje približne medzi 500 až 800 €/kWh vrátane BMS a často aj invertora či skrine. Typická Li ion (napr. LFP) batéria ponúka 4 000 až 6 000 cyklov, čo sa rovná 10 až 15 rokov prevádzky počas 10 ročnej záruky. Niektoré LFP systémy uvádzajú aj viac ako 15 rokov.

Použité repasované EV batérie stoja približne 30–50 % ceny nových batérií – to znamená 40 až 130 €/kWh v porovnaní s 130 až 180 €/kWh za nové systémy. LFP bunky majú tendenciu vydržať viac ako 6 000 cyklov.

Bezpečnostný profil LFP buniek je lepší ako NMC. (LFP je lítium železo fosfátová batéria používaná v lacnejších elektromobiloch, pretože sa hodí na dlhodobé a stabilné nabíjanie/vybíjanie a má väčšiu odolnosť voči hlbokému vybitiu. NMC je lítium nikel mangán kobaltová batéria, ktorá je výkonnostne vhodná na rýchlu akceleráciu a nabíjanie.)

Podľa analýz Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA) je možné použiť batériu na domáce úložisko, ak si zachovala aspoň 60 % pôvodnej kapacity. Batérie s degradáciou do 40 % a viac už bývajú nevhodné aj na stacionárne využitie, pretože ich účinnosť pri nabíjaní a vybíjaní klesá, rovnako ako ich tepelná stabilita. V praxi sa ako optimálny prah pre druhotné využitie uvádza zachovaná kapacita medzi 70 a 80 %, pri ktorej je ešte dostatočný výkon a zároveň bezpečné fungovanie.

Praktický postup

Postup začína demontážou batérie z vozidla. Túto operáciu by mal vykonať certifikovaný servisný technik, nakoľko ide o vysokonapäťové zariadenie, ktoré pri nesprávnej manipulácii môže spôsobiť úraz elektrickým prúdom alebo požiar. Po demontáži je potrebné batériu diagnostikovať – teda zmerať kapacitu jednotlivých článkov, vnútorný odpor, úroveň degradácie a prípadné poškodenia. Túto analýzu môžu vykonať špecializované firmy ako Relectrify (Austrália), BETTERY (Česká republika) alebo niektoré technické univerzity, ktoré sa zaoberajú výskumom v oblasti elektromobility. Sú to aj spoločnosti ako RePowerEU (v rámci EÚ), EV-Lab (Nemecko), alebo aj niektoré slovenské univerzitné pracoviská v spolupráci s priemyslom (napr. CEIT Žilina). Títo odborníci dokážu pomocou merania vnútorného odporu, kapacity jednotlivých článkov a BMS systému vyhodnotiť, či je batéria vhodná na ďalšie použitie mimo vozidla.

Ak batéria spĺňa technické podmienky, môže byť zapojená do systému domácich úložísk energie. Najčastejšie sa využíva v kombinácii s fotovoltickými panelmi a meničom, ktorý premieňa jednosmerný prúd z batérie na striedavý pre použitie v domácnosti. Návrh takéhoto systému je potrebné zveriť projektantovi so znalosťami energetických systémov a certifikáciou v oblasti FVE technológií. Na Slovensku túto službu ponúkajú firmy ako Greenlogy, Viessmann Slovensko, AgeVolt, Solargroup, Solitek. V prípade komplexnejších inštalácií, ktoré si vyžadujú zásah do elektrických rozvodov a pripojenie na DS (distribučnú sieť), je potrebné projekt schváliť aj príslušným distribútorom energie (napr. ZSE, VSE, SSE).

Bezpečnostné kritériá

Z hľadiska bezpečnosti sa takéto úložiská musia vybaviť systémom BMS (Battery Management System), ktorý sleduje teplotu, napätie, nabíjací prúd a chráni články pred prehriatím či prebíjaním. Zároveň musí byť batéria umiestnená v nehorľavom priestore s dostatočným vetraním. Niektorí výrobcovia ponúkajú aj sekundárne ochrany ako termálne odpojenie alebo automatické hasenie pri prehriatí.

Montáž by mal vykonať výlučne elektrotechnik s platným osvedčením podľa vyhlášky 508/2009 Z.z. a skúsenosťami s vysokonapäťovými systémami. Neodborné zapojenie môže viesť nielen k poškodeniu zariadenia, ale aj k vážnym bezpečnostným rizikám. V prípade požiaru batérie ide o veľmi intenzívne horenie s ťažko hasiteľným priebehom, čo si vyžaduje predchádzajúce opatrenia ako automatické odpájanie, senzoriku teploty a kvalitné pasívne chladenie. Niektoré firmy poskytujú na takto repasované batériové úložiská záruku 2 až 5 rokov, pričom táto záruka sa vzťahuje na funkčnosť systému, nie na pôvod samotnej batérie. Niektoré firmy ponúkajú garanciu na určitý počet cyklov (napr. 2 000 nabíjacích cyklov pri zachovaní 80 % kapacity). Dôležité je zabezpečiť pravidelnú údržbu a monitoring, ktorý umožňuje včas zachytiť poruchy.

Foto: Zendure, Power station, [unsplash], Ilustračné foto¹.

Čo so zbytkom elektromobilu?

Zvyšok elektromobilu po demontáži batérie sa spracováva štandardným spôsobom. Elektromotor, výkonová elektronika a karoséria sú buď využité ako náhradné diely, alebo sa rozoberajú na recykláciu. Niektoré diely, najmä hliníkové komponenty, majú vysokú zostatkovú hodnotu. Interiér, plastové časti a káble sa triedia podľa typu materiálu. Pri niektorých modeloch môže byť výhodné rozpredať časti ako infotainment, čelné sklá, svetlá či disky samostatne cez špecializované burzy náhradných dielov. V prípade, že vozidlo je ešte v relatívne dobrom stave, môže sa použiť aj na konverziu – teda výmenu batérie za novú a ďalšie používanie. Táto prax je bežná v krajinách, kde sú repasované batérie cenovo dostupné (napr. Holandsko, USA).

Pre záujemcu o tento typ riešenia je najvhodnejšie obrátiť sa na firmy, ktoré sa špecializujú na tzv. „energy storage retrofitting“. V Česku ide napríklad o spoločnosť GWL Power, v Rakúsku o spoločnosť Kreisel Electric. Na Slovensku sa o takýto typ projektov začína zaujímať niekoľko startupov v oblasti obnoviteľných zdrojov energie, hoci zatiaľ ide prevažne o pilotné riešenia.

Sme na dobrej ceste

Záverom možno konštatovať, že využitie batérie z elektromobilu ako domáceho úložiska energie predstavuje ekologickú a ekonomicky rozumnú cestu, ako predĺžiť životný cyklus drahého komponentu. Ide však o technicky náročné riešenie, ktoré si vyžaduje odborné posúdenie, projektovanie, montáž a kontrolu. V súčasnosti neexistuje univerzálna legislatíva EÚ, ktorá by túto prax systematicky podporovala, no pripravovaná revízia smernice o batériách a odpadoch z batérií má priniesť aj pravidlá pre druhotné využitie batériových článkov mimo pôvodného vozidla.

O surovinách pre EV Ako funguje solárne nabíjanie

Zdroje
1 Foto: Zendure, power station. In: KOMUNITA FOTOGRAFOV. Unsplash. [online] 2013. Dostupné z: https://unsplash.com/photos/a-man-standing-next-to-a-stack-of-suitcases-0ocu43cS_V8 [cit. 2025-08-30].
2 IEA Globálny výhľad pre elektromobily rok 2024, https://www.iea.org/reports/global-ev-outlook-2024
3 EÚ, odpad a recyklácia https://environment.ec.europa.eu/topics/waste-and-recycling/batteries-and-accumulators_en

Údaje použité v článku sú verejne dostupné v rámci informácií z médií, pre dohľadanie zadávajte autorom použité kľúčové slová. Autor pri vyhľadávaní okrem iného používa aj ChatGPT.