Keď sa v roku 2023 hovorilo o tom ako mestská hromadná doprava na Slovensku zapojí elektrobusy do svojho vozového parku, pôsobilo to logicky. Mestá mali pred sebou tlak na znižovanie emisií, Európska únia posúvala verejnú dopravu k čistejším vozidlám a elektrobus sa javil ako riešenie, ktoré nevyžaduje budovanie trolejového vedenia ani koľajovej trate. Dnešný obraz je však striedmejší. Elektrobusy na Slovensku jazdia, no zatiaľ netvoria chrbticu MHD ani vo väčších mestách. Skôr ide o doplnok k autobusom, trolejbusom a električkám, pričom každé mesto volí model podľa vlastných tratí, financovania a technických možností.

V Bratislave je to viditeľné azda najzreteľnejšie. Dopravný podnik Bratislava má elektrobusy vo vozovom parku a v minulých rokoch ich nakupoval aj s pomocou európskych peňazí. Súčasne však mesto výrazne investovalo do električiek a trolejbusov. Ešte koncom roku 2025 a začiatkom roku 2026 DPB otvorene komunikoval, že do premávky zaradí nielen nové elektrobusy, ale vo väčšom objeme aj nové dieselové, CNG autobusy a električky. To dobre ukazuje, že hlavné mesto nevníma elektrobusy ako jediné riešenie, ale len ako jednu z častí širšej obnovy vozového parku.².

Kde na Slovensku elektrobusy skutočne jazdia

Odpoveď na otázku, či na Slovensku elektrobusy jazdia, je jednoznačne áno. V Košiciach ich dopravný podnik používa už od roku 2014 a sám ich kedysi označil za prvé elektrobusy v pravidelnej prevádzke na Slovensku. Na stránke DPMK sú elektrobusy dodnes vedené ako súčasť vozového parku, takže nejde len o historický pokus, ale o reálnu súčasť mestskej dopravy.

Prešov patrí medzi mestá, kde sa elektrobusy objavili oproti Košiciam neskôr, ale už nejde iba o skúšobnú epizódu. Dopravný podnik mesta Prešov uvádza, že projekt modernizácie vozidlového parku bol ukončený prevzatím piatich elektrobusov a tie boli do premávky zaradené v novembri 2023. V oficiálnom prehľade bezbariérových vozidiel ich podnik eviduje aj v prevádzkovom stave. To znamená, že na Slovensku už nejde len o jednotlivé kusy na testovanie, ale aj o systematickejšie nasadenie aspoň v menšom rozsahu³.

Bratislava má elektrobusy takisto, hoci vo verejnej debate ich prekrýva najmä rozsiahla modernizácia električkovej a trolejbusovej dopravy. DPB pri starších projektoch počítal s nasadením elektrobusov na konkrétne linky a v roku 2024 aj 2025 avizoval ďalšie obstarávanie či dodávky. To znamená, že v hlavnom meste elektrobusy existujú, ale ich počet a význam sú zatiaľ menšie než pri dráhovej doprave a pri trolejbusoch².

Osobitným príkladom je Šaľa. Tá síce nepatrí medzi veľké krajské mestá, no práve na nej vidno, že elektrobus môže dobre fungovať v menšej mestskej sieti s kratšími výkonmi. Na imhd.sk je zdokumentované, že tam elektrobus premáva už roky a zabezpečuje väčšinu spojov miestnej dopravy. To je dôležitý signál: elektrobusy sa na Slovensku presadzujú najmä tam, kde sú kratšie trasy, jednoduchšia organizácia prevádzky a menšie nároky na celodenný výkon bez dlhších prestávok na nabíjanie.

Prečo elektrobusy neprevzali hlavnú úlohu

Na papieri vyzerá elektrobus jednoducho. Nepotrebuje troleje, koľaje ani veľké stavebné zásahy do ulíc. V praxi však dopravný podnik nerieši len nákup vozidla, ale celý systém. Potrebuje mať vyriešené nabíjanie, dostatočný príkon v depe alebo na konečných zastávkach, organizáciu obehov, záložné vozidlá a aj to, čo sa stane po rokoch, keď batéria stratí časť kapacity. Preto sa veľké mestá správajú opatrnejšie než by napovedali verejné diskusie z rokov 2023 a 2024.

Práve preto sa v Bratislave a v ďalších mestách silno drží trolejbusová doprava. Trolejbus má oproti elektrobusu nevýhodu v tom, že vyžaduje trakčné vedenie. Jeho výhodou však je, že energiu berie priebežne zo siete a nepotrebuje takú veľkú trakčnú batériu. Bratislavský dopravný podnik to pri nových hybridných, presnejšie parciálnych trolejbusoch opisuje celkom jasne: vozidlá sa vedia pohybovať aj mimo trolejového vedenia, no batérie sa priebežne dobíjajú počas jazdy pod trolejmi, takže nepotrebujú samostatnú dobíjaciu infraštruktúru ako elektrobusy. Pre mesto, ktoré už trolejbusovú sieť má, je to často veľmi silný argument.

Pri električkách je logika podobná, len vo väčšej mierke. Električka je investične veľmi náročná, pretože treba trať, napájanie, zastávky a často aj prestavbu ulice. Na druhej strane ide o dopravný systém s dlhou životnosťou a vysokou kapacitou. Na silne zaťažených mestských koridoroch je preto z dlhodobého pohľadu často výhodnejšia než autobus, aj keď počiatočné náklady sú neporovnateľne vyššie. Preto nie je poctivé tvrdiť, že elektrobus je všeobecne „o toľko a toľko percent lacnejší“ než trolejbus alebo električka. Na málo vyťažených linkách môže byť lacnejší na zavedenie, ale na hlavných tepnách môže byť ekonomicky aj prevádzkovo výhodnejší práve pevný elektrický systém.

Foto: ENiemela, electric bus. In: PIXABAY, A CANVA GERMANY GMBH BRAND. [online] 2026 Ilustračné¹.

Koľko to stojí a dá sa to porovnať?

Presné univerzálne percento, o koľko je elektrobus lacnejší než trolejbus alebo električka, dnes seriózne uviesť nemožno bez konkrétneho projektu. Rozhoduje dĺžka linky, profil trate, cena elektrickej prípojky, pozemky, stav depa, počet vozidiel, spôsob nabíjania aj životnosť batérií. Vstupná investícia do elektrobusu býva nižšia než do výstavby novej trolejbusovej alebo električkovej trate, ale to ešte neznamená, že celkové náklady počas dvadsiatich rokov budú vždy nižšie. Pri silných linkách s celodennou prevádzkou môže byť práve priebežné napájanie z vedenia výhodou, pretože znižuje závislosť od veľkých batérií a od nabíjacieho režimu.

Prax okolitých miest ukazuje, že veľké aglomerácie často nekončia pri čistom modeli „všetko cez elektrobusy“. Praha rozvíja elektrobusy, no zároveň sa vracia aj k trolejbusovým riešeniam a otvorene pomenúva problém dlhého denného nasadenia autobusov a potrebu robustnej energetickej infraštruktúry. Viedeň zasa elektrobusy používa, no popri nich stojí na chrbtici električiek, metra a ďalších elektrických systémov. To je pravdepodobne aj realistický smer pre slovenské mestá: nie jedna technológia, ale kombinácia podľa charakteru liniek.

Hybridy a plug-in hybridy ako medzistupeň

V slovenskej MHD sa ako prechodné riešenie častejšie objavujú hybridné vozidlá než plug-in hybridné autobusy. Treba však rozlišovať, o aký hybrid ide. Bratislava stavila najmä na parciálne trolejbusy, ktoré vedia jazdiť aj mimo trolejového vedenia na batériu, ale základom je stále elektrická trakcia z trolejí. Prešov zase pripravoval nákup autobusov s mild-hybridným pohonom, teda s menšou elektrickou podporou spaľovacieho motora. Plug-in hybrid ako samostatná silná línia v slovenskej MHD zatiaľ nezohráva významnú úlohu.

To je aj pochopiteľné. Klasický hybrid vie znížiť spotrebu bez novej nabíjacej infraštruktúry, takže je pre dopravný podnik jednoduchší. Plug-in hybrid už potrebuje ďalší systém nabíjania, ale stále si nesie aj spaľovací motor a servisnú dvojkoľajnosť. Mnohým mestám preto dáva väčší zmysel buď ostať pri úspornejších hybridných autobusoch, alebo ísť rovno do čisto elektrického riešenia tam, kde je to technicky a finančne zvládnuteľné.

Štát, Európska únia a dotácie

Smerovanie k čistejšej autobusovej doprave nie je len nápad jednotlivých miest. Európska komisia cez takzvanú smernicu o čistých vozidlách tlačí verejné obstarávanie k vyššiemu podielu čistých a bezemisných vozidiel. Smernica sa týka aj autobusov a stanovuje členským štátom minimálne ciele pri verejnom obstarávaní. Zjednodušene povedané: štát a samosprávy už nemajú úplne voľné ruky, ak chcú nakupovať vozidlá len po starom.

Na slovenskej strane je dôležité, že Program Slovensko 2021 – 2027 počíta s prioritou udržateľnej mestskej mobility. To sa netýka len vozidiel, ale aj údržbových základní, tratí, nabíjania a ďalšej infraštruktúry. Eurofondy teda na takéto projekty existujú a nie sú len teóriou. Vidno to napríklad na projektoch v Košiciach a Prešove, kde sa s podporou verejných zdrojov riešili vozidlá aj príprava technického zázemia.

Otázka, či je Slovensko schopné o dotácie žiadať, sa preto musí rozdeliť na dve časti. Formálne áno, schopné je. Výzvy aj programy existujú. Prakticky však záleží na pripravenosti projektov, spolufinancovaní, povoľovaní stavieb a na tom, či má mesto alebo dopravný podnik kapacitu celý projekt administratívne dotiahnuť. Nie je to teda problém „nemožno žiadať“, ale skôr problém „treba mať pripravený dobrý projekt a zvládnuť jeho realizáciu“.

Pohľad za hranice

Z okolitých štátov je poučný najmä český a rakúsky príklad. Praha už elektrobusy bežne nasadzuje, no zároveň rozvíja aj trolejbusové projekty a otvorene hovorí o tom, že pri veľkom meste nestačí pozerať len na samotné vozidlo, ale na celý energetický a prevádzkový systém⁵. Viedeň má dnes plne elektrifikovaných viacero autobusových liniek, ale opiera sa pritom o dlhodobo vybudovaný silný elektrický základ celej MHD. Zahraničie teda nepotvrdzuje predstavu, že elektrobus všetko nahradí. Skôr potvrdzuje, že funguje tam, kde je zasadený do rozumne navrhnutého dopravného mixu.

Aká budúcnosť sa črtá

Najpravdepodobnejší scenár pre Slovensko nie je masové vytlačenie trolejbusov a električiek elektrobusmi. Reálnejšia je kombinácia viacerých technológií. V mestách bez trolejbusovej siete môžu elektrobusy postupne nahrádzať časť dieselových autobusov, najmä na kratších a menej náročných linkách. V mestách s existujúcou trolejbusovou infraštruktúrou budú zrejme rásť skôr parciálne trolejbusy, ktoré spájajú výhody vedenia a batériového dojazdu. A tam, kde už existujú električkové trate, zostane električka aj naďalej chrbticou kapacitnej dopravy.

Táto budúcnosť nie je vzdialená o jednu generáciu. Časť z nej už beží teraz. No rovnako neplatí, že do dvoch či troch rokov sa slovenské mestá plošne prepnú na elektrobusy. Skôr pôjde o pozvoľný proces počas druhej polovice tohto desaťročia, v ktorom budú rozhodovať peniaze,technické zázemie a skúsenosti z prevádzky. Slovensko teda nie je na začiatku, ale ešte ani v bode, keď by elektrobus bol pre väčšinu miest automatickou prvou voľbou.

Skutočná situácia na Slovensku je triezvejšia než pôvodné nadšenie z roku 2023, ale nie je sklamaním. Elektrobusy na Slovensku jazdia a pribúdajú. Nájdeme ich v Bratislave, Košiciach, Prešove aj v menších mestách ako Šaľa. Zatiaľ však ide skôr o doplnkové riešenie než o dominantný model. Veľké mestá si dobre uvedomujú, že mestská doprava nie je súťaž jednej technológie proti druhej, ale hľadanie najvhodnejšej kombinácie. Preto Bratislava investuje aj do električiek a trolejbusov, Prešov kombinuje trolejbusy s elektrobusmi a Košice držia viacero elektrických foriem dopravy naraz. Budúcnosť elektrobusov na Slovensku teda existuje, ale nebude skoková. Bude postupná, selektívna a závislá od toho, kde dávajú elektrobusy skutočne technický aj ekonomický zmysel.

Súvisiace Elektromobily ako verejné dopravné prostriedky

Zdroje:
1 Foto: Geralt. In: ENiela, electric bus, A CANVA GERMANY GMBH BRAND. [online] 2026. Dostupné z: https://pixabay.com/sk/photos/elektrick%C3%A9-bus-nab%C3%ADjanie-helsinki-4543721/ [cit. 2025]
2 Vozový park elektrobusov v Bratislave
https://dpb.sk/sk/vozovy-park-elektrobusov-v-bratislave
3 Modernizácia vozového parku v Prešove
https://www.dpmp.sk/projekt-abus
4 Šaľa – elektrobusy
https://imhd.sk/transport/vozidlo/10835/%C5%A0a%C4%BEa-NZ-001GE
5 Praha, Technologie dynamického nabíjení
https://www.dpp.cz/spolecnost/nove-stavby/trolejbusove-trate/elektrifikace-linky-137/technologie-dynamickeho-nabijeni
6 Nabito.sk, Nabíjanie, Fotovoltaika, pre Firmy, Domácnosti
https://nabito.sk/

Údaje použité v článku sú verejne dostupné v rámci informácií z médií, pre dohľadanie zadávajte autorom použité kľúčové slová a uvedené zdroje Autor pri vyhľadávaní okrem iného používa aj ChatGPT.