Československí inžinieri boli aj počas socializmu rovnocennými partnermi svojich kolegov v kapitalistickom slobodnom svete. Napriek tomu, že financie mali značne obmedzené a to aj v tak výnosnom priemysle ako bola produkcia vozidiel, podarilo sa im držať krok so zahraničím, neraz ich predbehnúť. A to i za cenu, že projekty i experimentálne verzie automobilov vznikali doslova na kolene a vtedajšie vedenie ich funkčné modely nikdy neposunulo do výroby.

Pozrime sa na prácu jedného z nich, Vladimíra Mužíka z Kramolína okres Plzeň-Jih, vynálezcu s dvadsiatimi československými patentami, ktorý si zobral do parády model Škoda 1000 MB.

História a technické parametre

Škoda 1000 MB (elektro), vznikla v roku 1982 ako experimentálny projekt Výskumného a vývojového ústavu Škoda v Mladej Boleslavi. Cieľom bolo vyvinúť cenovo dostupné a prevádzkovo nenáročné elektromobily pre bežných motoristov. V tom čase bola elektromobilita v počiatočných fázach vývoja a Československo patrilo medzi priekopnícke krajiny v tejto oblasti.

Škoda 1000 MB (elektro):
Elektromotor: 16 kW
Kapacita akumulátorov: 120 Ah
Dojazd na jedno nabitie: 60 km
Spaľovací motor: 38 kW (benzín)
Dojazd s hybridným pohonom: 200 km
Maximálna rýchlosť: 100 km/h

Konštrukcia

Škoda 1000 MB (elektro) bola postavená na platforme sériovej Škody 1000 MB. Elektromotor bol umiestnený vzadu a poháňal zadnú nápravu. Olovené akumulátory boli umiestnené pod podlahou auta, čím sa znížilo ťažisko a zlepšila sa stabilita. Spaľovací motor bol umiestnený vpredu a slúžil ako generátor energie pre elektromotor v prípade potreby.

Škoda 1000 MB (elektro) sa síce nikdy nedostala do sériovej výroby, ale zohrala dôležitú úlohu vo vývoji elektromobilov a hybridných áut v Československu. Auto slúžilo ako testovacia platforma pre rôzne technológie a pomohlo priekopníkom v tejto oblasti získať cenné skúsenosti.

Aj keď Škoda 1000 MB (elektro) nikdy nepatrila medzi bežné autá na cestách, stala sa symbolom inovácie a pokroku v československom automobilovom priemysle. Jej odkaz dodnes inšpiruje inžinierov a dizajnérov, ktorí pracujú na vývoji ekologických a udržateľných automobilov.

Záber z ojedinelého videa, dôkazu elektrického pohonu vozidla Škoda 1000MB, zdroj s linkom na video ČT24 v popise článku²

Zaujímavosti:

1. Škoda 1000 MB (elektro) bola vybavená rekuperačným brzdením, ktoré umožňovalo spätne získavať energiu pri brzdení a ukladať ju do akumulátorov.
2. Auto malo jednoduchý a funkčný interiér s dôrazom na praktickosť.
3. Vďaka hybridnému pohonu bola Škoda 1000 MB (elektro) prekvapivo úsporná na spotrebu paliva.

Po experimente so Škodou 1000 MB (elektro) v roku 1982 vývoj elektromobilov a hybridných áut v Československu naďalej prebiehal, ale pomalým tempom. Bránilo mu viacero faktorov, ako napríklad nedostatok financií, technologické obmedzenia a nízky záujem verejnosti.

Po Škode 1000 MB (elektro) sa v 80. rokoch uskutočnili menšie experimenty s hybridnými a elektrickými pohonmi v rôznych inštitúciách a automobilkách. Po páde komunizmu v roku 1989 sa otvorili nové možnosti pre spoluprácu so zahraničnými automobilkami. V 90. rokoch sa dovážali hybridné autá z Japonska, ako napríklad Toyota Prius a Honda Insight. V 20. rokoch sa záujem o elektromobily a hybridné autá začal pomaly zvyšovať.

Ich vývoj sa po rozpade ČSSR v roku 1993 naďalej rozvíjal v Českej republike i na Slovensku.

Dovoz hybridných áut:

1997: Do ČSSR sa doviezli prvé hybridné autá Toyota Prius.
1999: Do ČSSR sa doviezli prvé hybridné autá Honda Insight.
2000: Počas 20. rokov sa do ČSSR dovážali hybridné autá rôznych značiek, ako napríklad Toyota, Honda, Lexus a Ford.

Vývoj elektromobilov a hybridných áut bol nákladný a ČSSR nemala dostatok financií na jeho financovanie. V tom čase boli batérie pre elektromobily ťažké, objemné a mali slabú kapacitu a výdrž. Hybridné autá boli tiež drahé a zložité na výrobu. Verejnosť o elektromobily a hybridné autá spočiatku nejavila veľký záujem. Dôvodom bola ich vysoká cena, krátky dojazd a nedostatočná infraštruktúra nabíjacích staníc. Napriek pomalému vývoju v ČSSR boli hybridné a elektrické autá vnímané ako sľubná technológia pre budúcnosť.

Škoda Octavia GreenLine III bola prvým hybridným modelom Škoda, ktorý zišiel z výrobnej linky. Písal sa rok 2009. Bola to mild-hybridná verzia s 1,4 litrovým benzínovým motorom a elektromotorom s výkonom 20 kW. V roku 2019 bola Škoda Superb iV prvým plug-in hybridným modelom Škoda, ktorý zišiel z výrobnej linky. Kombinuje 1,4 litrový benzínový motor s elektromotorom s výkonom 85 kW a má dojazd na čisto elektrický pohon až 55 km.

Škoda Enyaq iV bola prvým čisto elektrickým modelom Škoda, ktorý zišiel z výrobnej linky v roku 2020. Je to SUV strednej triedy s dojazdom na jedno nabitie až 5oo km. O rok neskôr 2021 bola Škoda Enyaq iV Coupé druhou čisto elektrickou Škodou, ktorá zišiel z výrobnej linky. Je to SUV-kupé s dojazdom na jedno nabitie až 534 km. Elektromobily Škoda Enyaq iV majú kapacitu batérie od 50 kWh po 80 kWh

Elektromobilita je na víťaznej ceste po svete, či sa to niekomu páči alebo nie. Aj keď nejde o úplne čistý ekologický spôsob dopravy, je v porovnaní so súčasnými pohonmi na fosílne a iné alternatívne palivá tým najekologickejším riešením pre našu planétu.

Zdroje: 1.) Foto úvodná: ElvisCz, automobil veteran – 3465189. In: PIXABAY, A CANVA GERMANY GMBH BRAND. www.pixabay.com [online]. 2024 [cit. 2024-05-26]. Dostupné z: https://pixabay.com/sk/photos/auto-doprava-automobil-veter%C3%A1n-3465189/

2.) Jak to u nás bylo? Od Tudora k Favoritu I Archiv ČT24. In: Youtube [online]. 2024 [cit. 2024-05-26] Dostupné z: https://www.youtube.com/watch?v=qlP_4eDGc8Y. Kanál užívateľa: jaktuunasbylo622

Údaje použité v článku sú orientačné, verejne dostupné v rámci informácií z médií.