Dobre kúpiť sa nepošťastí vždy. Tomu ako dobre predať sa už dá pomôcť všelijako. Pred predajom zvyčajne predávajúci vyleštil celé vozidlo, povysával aj prach, ktorý zostal v kútoch ešte z fabriky, vymenil diely a doplnky podľa ktorých sa dá spoznať vek auta. Aj motor prešiel očistou, odmastením vytretím dosucha, oplatilo sa zreparovať aj autobatériu a preleštiť sklá na reflektoroch. Napokon prišlo k úprave počtu najazdených kilometrov. Samozrejme smerom dole. Najžiadanejšie autá boli tie zo socialistických organizácií. Za prvé, mali pravidelný servis a za druhé ich vodiči natáčali kilometre smerom hore, aby si tak do vačku (do nádrže vlastného auta) mohli natankovať už raz papierovo vyjazdený benzín. Ušetriť sa dalo mesačne aj vyše sto litrov. Služobné autá na predaj tak boli doslova zánovné, počet kilometrov vysoko prevyšoval skutočnosť až o 70%. Dnes je situácia iná, a rovnica dobre predať aj dobre kúpiť je viacmennej neriešiteľná.

Predaj ojazdených elektrických automobilov v Európskej únii zaznamenáva rastúci trend, predovšetkým v dôsledku zrýchľujúcej sa adopcie nových EV a znižovania cien batérií. Tento sekundárny trh však prináša aj špecifické riziká – najmä pri importe vozidiel mimo EÚ, kde chýba prísna kontrola histórie a legislatívne zabezpečenie.

Stočené kilometre

Jedným z najrozšírenejších podvodov je manipulácia s údajom o najazdených kilometroch, tzv. stočené kilometre („odometer fraud“, v anglicky hovoriacich krajinách aj „clocking“). Podľa odhadov Európskej komisie sa upravuje každý piaty až tretí voz v rámci prekračovania hraníc – 30 až 50 percent cross border predajov môže obsahovať takéto podvody. V celej EÚ ide ročne o straty v hodnote 5,6 až 9,6 miliárd eur, pričom niektoré zdroje uvádzajú dokonca 5 až 12 % domácich predajov a 30 až 50 % importovaných áut². Štúdia platformy carVertical odhaduje, že kupujúci v EÚ prepláca priemerne o 26,3 % viac pri vozidlách s upravenými kilometrami, v niektorých krajinách dokonca až 48 %.

Čo sa týka samotných elektrických vozidiel, kupujúci čelia ďalšiemu riziku – skutočný stav batérie a jej reálny technický stav nemusí korešpondovať s deklarovaným počtom najazdených kilometrov. EV často používali flotily na leasing, zdieľané služby či taxi, a potom boli dovezené do iných krajín ako „bezchybné“ opäť po stočení počtu kilometrov.

Najmä import vozidiel spoza EÚ, tzv. grey imports (šedý dovoz)⁵.či parallel imports, prináša riziko nedostatočnej kontroly: bez jednotného registru kilometrov a bez vzájomnej výmeny informácií medzi krajinami podvodníci môžu resetovať údaje pred registráciu v cieľovej krajine a vyťažiť na rozdiele cien trhu. Napríklad v Poľsku sa odhaduje, že 70 až 90 % dovezených ojazdených áut má stočenú kilometrovú históriu³.

Možnosti preverenia

Faktory, ktoré kupujúcemu pomáhajú identifikovať riziká: najprv dôkladná kontrola VIN (Vehicle Identification Number), ktorú je možné overiť prostredníctvom služieb typu carVertical, NAP (Nationale Auto Pas) v Holandsku alebo Car Pass v Belgicku. V Belgicku a Holandsku fungujú systémy, kde každá návšteva na technickej kontrole alebo v servise je zaznamenaná do centrálneho registra, čím vzniká spoľahlivá história kilometrov od dátumu prvej registrácie. EÚ formálne uznáva význam takýchto modelov ako preventívny prostriedok, no implementácia na celoeurópskej úrovni je v pláne a stále nie je jednotná vo všetkých štátoch.

Kupujúci by mal venovať osobitnú pozornosť detailom servisu: dátumom a stavom batérie, pravidelným servisom, záznamom o novej batérii alebo výmene modulov. Tie treba vyžadovať od predajcu aj s dokumentáciou, ideálne z oficiálnych servisných sietí. V EÚ súčasná legislatíva (napr. smernica 2014/45/EÚ) vyžaduje pravidelné technické kontroly, no len v niektorých krajinách sú pokuty za manipuláciu s počtom kilometrov vážne. Vo Francúzsku je možné úspešne namietať takýto predaj ako skrytú chybu vozidla a žiadať zrušenie zmluvy; trestné sankcie tam dosahujú až 3 roky odňatia slobody alebo pokutu 300 000 €⁴. V Nemecku je však legislácia menej prísna: treba dokázať úmysel klamstva, čo je komplikované, najmä keď bežné zmluvné ustanovenia zvierajú kupujúceho („najazdené kilometre sú len orientačné“)⁴.

Mimo Európskej únie

Pri automobiloch dovezených mimo EÚ je riziko ešte vyššie: okrem možného stočenia kilometrov môže ísť o vozidlá po vážnych nehodách, s pochybnými servisnými záznamami, bez E mark certifikácie pre komponenty ako svetlá, airbagy, atď. Importné úrady v krajinách ako Slovensko kontrolujú vek vozidla (maximálne 8 rokov pre osobné auto), ale technické previerky často nezachytia manipulácie s elektronikou či štruktúrou podvozku.

Ako teda kupujúci môže identifikovať vek a skutočný stav EV? Základom je VIN overenie: cez národné či medzinárodné registre- napríklad carVertical, Cartell v Írsku/UK, české, estónske, nemecké národné systémy — hoci v Nemecku sú verejné záznamy obmedzené kvôli ochrane osobných údajov, kupujúci vie vyžiadať históriu od predchádzajúcich vlastníkov alebo servisných miest. Kupujúci by si mal vyžiadať aj kompletný servisný záznam, stav batérie, prípadné výmeny modulov a záznamy o aktualizáciách softvéru, ak ide o vozidlo s prepojením na výrobcovu sieť (napr. Tesla).

Foto: Bram Van Oost, Tesla, [Unsplash], Ilustračné foto¹.

Ako odhaliť podvod

Je vhodné spomenúť praktické rady, ako odhaliť podvod: pri testovacej jazde venovať pozornosť opotrebovaniu pedálov, volantu, spojke či stredovej konzole — ak to nie je v súlade s údajmi o kilometroch, môže ísť o stočenie. Väčšie riziko je pri vozidlách dovezených z Nemecka do strednej a východnej Európy (napríklad do Poľska, Slovenska, Česka), kde podľa analýz až 10 % vozidiel skontrolovaných carVertical vykazovalo manipuláciu, pričom v Lotyšsku či Rumunsku to bolo až 20–24 % vozidiel.

Na internetových fórach kupujúci upozorňujú, že najmä luxusné značky ako Audi, BMW, Mercedes sú mimoriadne rizikové – pri modeli Audi A6 sa v jednej štúdii potvrdilo až 8,4 % prípadov stočenia kilometrov, Mercedes E class vykazoval priemerný rollback až 130 000 km. Oversharing a stočené kilometre možno vystopovať prostredníctvom VIN checkov a histórie servisu.

Kupujúci by mal žiadať pred predajom kompletný VIN-šek cez dôveryhodnú službu, potvrdenie z národného registra (napr. Car Pass alebo NAP) alebo servisný záznam, osobnú alebo odbornú inšpekciu (napr. inšpektorát pre ojazdené vozidlá), testovací jazdný profil a prípadne nezávislý posudok (napr. DEKRA, TÜV, TÜV SÜD apod.).

Ak na podvod prídete po zaplatení

Na Slovensku existuje zákonná možnosť brániť sa, ak kupujúci po kúpe zistí, že vozidlo má stočené kilometre. Ide o vážne porušenie zmluvy, ktoré sa v právnej praxi kvalifikuje ako skrytá vada alebo úmyselné uvedenie do omylu. Či sa však podarí vymôcť peniaze späť alebo vozidlo vrátiť, závisí od viacerých faktorov vrátane dôkazov a typu predávajúceho (súkromná osoba vs. firma).

Vrátenie vozidla a vymáhanie peňazí je právne možné, ale vyžaduje dôkladné dôkazy a často aj právnu pomoc. Kupujúci má silnejšiu pozíciu, ak kupoval od podnikateľa. V prípade predaja medzi súkromnými osobami je to komplikovanejšie, ale nie beznádejné. Každý takýto prípad je individuálny – odporúčame čo najskôr kontaktovať advokáta a začať s dokumentáciou a podaním reklamácie alebo trestného oznámenia.

Trh s ojazdenými elektrickými vozidlami ponúka veľké príležitosti, no aj vážne riziká, obzvlášť pri importe z krajín, kde nefungujú centralizované systémy zaznamenávania kilometrov. Kupujúci by mal dôsledne preverovať VIN, históriu servisu, batériu a fyzický stav vozidla. Zvýšenú pozornosť by mal venovať luxusnejším značkám, ktoré mávajú častejšie stiahnuté kilometre až o desiatky tisíc. Len dôsledné overenie a využitie dostupných databáz môže ochrániť pred finančnou stratou a servisnými komplikáciami.

Aj o ojazdených vozidlách Čo možno očakávať v elektromobilnom roku 2025

Zdroje
1 Foto: Bram Van Oost, Tesla. In: KOMUNITA FOTOGRAFOV. Unsplash. [online] 2013. Dostupné z: https://unsplash.com/photos/black-car-interior-4xM5cytsdMo [cit. 2025-07-20].
2 EU Parlament, Manipulácia s počítadlami km, https://www.europarl.europa.eu/doceo/document/E-10-2025-000378_EN.html
3 POLITICO EU, https://www.politico.eu/article/parliament-aims-to-increase-trust-in-used-car-sellers/
4 ECC NET ochrana spotrebiteľa, https://www.eccnet.eu/taxonomy/term/78
5 Šedý dovoz vozidiel, Prispievatelia Wikipédie. (2. júla 2025). Sivé dovezené vozidlo. Vo Wikipédii, slobodnej encyklopédii. Získané 20. júla 2025 o 08:00 z https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Grey_import_vehicle&oldid=1298496340

Údaje použité v článku sú verejne dostupné v rámci informácií z médií, pre dohľadanie zadávajte autorom použité kľúčové slová. Autor pri vyhľadávaní okrem iného používa aj ChatGPT.