Ekonomika prevádzky vozidiel

Dávno sú tie časy, kedy človek pri kúpe nepozeral na spotrebu, ekonomiku prevádzky ani na smrad a dym. Ten bol sprievodným znakom každého staršieho automobilu a v prípade dvojtaktných motorov aj súčasťou po celý čas prevádzky. Skúsené nosy pri jazde na našich cestách vedeli vcelku veľmi presne odhadnúť, aký motor sa pohybuje pred nimi, ani nemuseli vozidlo vidieť. Rozoznávali tak dvojtakty s charakteristickou vôňou, škodovky, moskviče, žiguláky, ktorých spotreba oleja sa blížila k spotrebe paliva. Potom tu boli dízláky osobné od mercedesu po všelijakých japoncov, ktorých prítomnosť na cestách sa dala pozorovať aj voľným okom. Charakteristický dym nezameniteľného smradu po spálenej nafte s olejom zanechával nielen mračná nad cestou, ale aj očadené časti karosérie, kde končil výfuk.

Pri cene 1,50 Kčs za liter benzínu „normal“ a pri bežnom plate 1 000 – 1800 Kčs spotrebu neriešil nikto. Najviac si z nádrže cucali rusi. Povestný Moskvič vysosal na sto kilometrov v pohode 20 litrov, Volgy aj 25 litrov a rekordmanom bol ruský ZIL – nákladné auto používané takmer výhradne v armáde, ktorého motor si prepláchol krk celým jedným litrom benzínu (!) na jeden kilometer aj keď v papieroch mal priemer na 1 km iba polovičný.

Dnes je situácia iná, aj keď pomer ceny benzínu a mesačného platu ostal napodiv rovnaký. Liter vyjde na cca 1,50 € a plat je tiež okolo 1 000 – 1800 € mesačne.

Ľudia však rozmýšľajú ekologickejšie a samozrejme pod vplyvom dnešného zriadenia (kde v podstate nikto nič negarantuje a ak nemáš našporené v ponožke, kľudne skončíš na starobu pod mostom), chcú teda šetriť aj na prevádzke automobilu.

Okrem pohľadu do peňaženky skúma dnešný potencionálny zákazník čo si môže dovoliť prevádzkovať počas najbližších rokov. Dajme tomu, že chce nové vozidlo. Prvým kritériom u žien je farba a či bude jej vznášadlo dostatočne atraktívne. Muž skôr počíta kone, ktoré driemu pod kapotou a koľko toho požerú z bodu A do bodu B. Tu niekde sa začína cesta kompromisu, aby aj ovca bola spokojná aj vĺčko sa mohol vyšantiť.

V minulosti bolo rozhodovanie pomerne jednoduché. Pri kúpe nového zahraničného vozidla ste mohli očakávať návštevu „nenápadných“ pánov, ktorých hlavne zaujímalo odkiaľ ste prišli k peniazom, v prípade zahraničného konta aj to s ktorou rozviedkou hnusných kapitalistov spolupracujete. Na ruské, nemecké i rumunské autá sa muselo čakať v takzvaných poradovníkoch Mototechny. Nákladné a úžitkové automobily boli len pre socialistický hospodársky sektor. Z dostupných modelov bolo len zopár typov určených pre obyvateľstvo. Kupodivu, najžiadanejší bol tavárišč Žiguli (kópia talianskeho Fiatu), rumunská Dacia (copy Le Renault) nemecký Wartburg (východonemecké pokračovanie značky BMW) a plastový hit Trabant. Všetky menované autá mali ako nové, prichádzajúce z továrne avizovanú spotrebu pod 10 litrov na sto kilometrov.

Dnes je situácia iná. Ponuka na trhu s automobilmi už širšia ani nemôže byť (odhliadnúc od toho, že fantasti a vývojári už pripravujú autá na atómový pohon, kombinované pre vzduch, cesty a podvodné plavby). V Európe a myslím si, že prakticky po celom svete bude ešte dlho v ponuke minulostoročná klasika áut na fosílne palivá doplnené elektronikou. Kto chce však šetriť, byť ekologický, proste IN, mal by vážne uvažovať o elektromobile.

Čo pri takom plánovaní zobrať do úvahy. Zvážte inštaláciu nabíjacej stanice vo vašom dome. Ide o spôsob získavania energie cez solárne panely, alebo od dodávateľa energií. Informujte sa o možnostiach dotácií na inštaláciu nabíjacích staníc. Stiahnite si aplikáciu s mapou nabíjacích staníc.

Úspora

Úspora pri prevádzke elektromobilu závisí od viacerých faktorov, ako napríklad:

Cena elektriny sa v rôznych krajinách a regiónoch líši. V priemere je však cena elektriny nižšia ako cena benzínu alebo nafty. Spotreba energie elektromobilu sa líši v závislosti od typu elektromobilu a štýlu jazdy. V priemere však elektromobily spotrebovávajú menej energie ako autá so spaľovacím motorom okolo 18 kWh na 100 km jazdy. Čím viac kilometrov ročne najazdíte, tým väčšiu úsporu môžete dosiahnuť pri prevádzke elektromobilu.

Výpočet spotreby

Teraz si zoberme kaľkulačku a poďme spolu počítať:

Cena benzínu: 1,5 €/liter

Spotreba benzínu: 7 l/100 km

Cena elektriny: 0,2 €/kWh

Spotreba elektriny: 18 kWh/100 km

Počet najazdených kilometrov ročne: 15 000 km

Náklady na benzín: 1,5 €/liter * 7 l/100 km * 15 000 km = 1 575 €

Náklady na elektrinu: 0,2 €/kWh * 18 kWh/100 km * 15 000 km = 540 €

Úspora: 1 575 € – 540 € = 1 035 €

Prevádzka elektromobilu môže priniesť značnú úsporu peňazí a má aj ďalšie ekologické a prevádzkové benefity. Pred kúpou elektromobilu je však dôležité zvážiť všetky faktory a porovnať ich s vašimi individuálnymi potrebami a preferenciami.

Kuriozita na záver

V roku 1895 sa českému inžinierovi a vynálezcovi podarilo (okrem iných noviniek) zostrojiť prvý elektromobil. V podstate išlo o väčší koč, ktorý pod podlahou ukrýval 42 olovených článkov s hmotnosťou takmer 500 kilogramov a výkonom 3,6 kW. Dokázal s ním prejsť skoro 40 kilometrov na jedno nabitie. Aby zvýšil dojazd siahol po hybridnom pohone a jeho 4,5 litrový štvorvalec poháňal dynamo, ktoré dodávalo energiu dvom nezávisle pracujúcim elektromotorom poháňajúcich zadnú nápravu.¹

1) JL. Elektromobil Františka Křižíka. In: Autokaleidoskop [online]. 2021, 21.1.2021 [cit. 2024-03-11]. Dostupné z: https://www.autokaleidoskop.cz/Historie/Elektromobil-Frantiska-Krizika/

Foto: AUTOKNIPSER-DE. Electric car. In: PIXABAY, A CANVA GERMANY GMBH BRAND [online]. 2024 [cit. 2024-03-11]. Dostupné z: https://pixabay.com/sk/photos/auto-na-elektrick%C3%BD-pohon-e-car-7456897/

Údaje použité v článku sú orientačné, verejne dostupné v rámci informácií z médií.