Hospodárenie s elektrinou v rodinných domoch na Slovensku a v Česku

Porovnáme možnosti hospodárenia s elektrinou u nás na Slovensku a našich susedov v Česku. V súčasnej dobe, keď ceny energií výrazne stúpajú a tlak na využívanie vlastných obnoviteľných zdrojov energie rastie, sa čoraz viac hovorí o tom, či sa domácnostiam – najmä vlastníkom rodinných domov – oplatí investovať do fotovoltiky. Pozrieme sa na to, ako vyzerajú podmienky obstarania a prevádzky fotovoltických systémov pre rodinné domy na Slovensku a v Česku. Zameriame sa najmä na to, ako vyzerajú dotácie a podporovacie mechanizmy, ako funguje odpredaj prebytočnej elektriny späť do siete, možnosti „zdieľania“ vyrobenej elektriny, a aké sú predpoklady návratnosti takejto investície. Zároveň poukážeme na to, v čom sa oba trhy líšia a čo by mohlo ešte byť zlepšené.

Podmienky na Slovensku

Na Slovensku môžu vlastníci rodinných domov využiť štátnu podporu v rámci programu Zelená domácnostiam. Podľa oficiálnych podmienok môžu požiadať o príspevok fyzické osoby, ktoré vlastnia rodinný dom (alebo rozostavaný rodinný dom či inú budovu určenú na rodinné bývanie) a majú v nej trvalý pobyt2.

Systém podporuje zariadenia na výrobu elektriny – fotovoltické panely – v rodinných domoch s výkonom do 10,8 kW (malé zariadenie)2.

Ako vyplýva z dostupných zdrojov, výška dotácie pri fotovoltike môže byť v roku 2025 až 4 025 € pre rodinný dom, pri splnení všetkých podmienok2.

Zároveň platí, že zariadenie musí spĺňať technické požiadavky, byť nainštalované oprávneným zhotoviteľom, a dom musí byť vedený v katastri ako rodinný dom3.

Čo sa týka legislatívy okolo pripojenia, stavebné povolenie pre fotovoltiku na rodinnom dome podľa slovenských zdrojov zvyčajne nie je potrebné, ak sa umiestnením panelov na strechu „podstatne nemení vzhľad stavby, nezasahuje sa do nosných konštrukcií a pod.“4.

Z hľadiska výroby – odhad inštalácie – ak má domácnosť ročnú spotrebu napríklad 3 000 až 5 000 kWh, vhodným výkonom systému sa uvádza napríklad 3 až 3,5 kWp.

Pri spätnom odpredaji/zberu prebytočnej energie späť do siete či zdieľaní sa však v slovenskom prostredí nájdu menej detailné verejne prístupné údaje v porovnaní s Českou republikou – často ide o riešenia na báze vlastnej spotreby a odberu zo siete, keď domácnosť v prípade nedostatku čerpá z distribučnej siete.

Z praktického hľadiska to znamená, že ak vlastníte rodinný dom na Slovensku, môžete využiť dotáciu, znížiť si obstarávacie náklady a následne platiť menej za elektrinu tým, že časť vyrobenej energie spotrebujete sami. Návratnosť investície bude závisieť od množstva faktorov – ceny elektriny, veľkosti systému, orientácie strechy, využitia vyrobenej energie a či je vyrobená energia čiastočne alebo úplne spotrebovaná v dome. Z metodiky vyplýva, že zvyšovanie vlastnej spotreby vyrobenej energie (bez jej odpredaja) zlepšuje ekonomiku. V oblasti zlepšenia, by bolo na Slovensku vhodné napríklad lepšie nastaviť mechanizmus odpredaja prebytočnej elektriny či formu zdieľania medzi viacerými odbernými miestami v rámci rodinného domu či susedstva tak ako je tomu v Česku.

Podmienky v Českej republike

V Českej republike sú mechanizmy podobné, no s vlastnými špecifikami. V rámci dotačných programov napríklad program Nová zelená úsporám (NZÚ) podporuje fotovoltické systémy pre rodinné domy. Konkrétne podmienky od 1. 2. 2025 upravujú napríklad podporu dotácie pre rodinné domy v rámci NZÚ Light5.

Čo sa týka odpredaja vyrobenej energie a zdieľania, v Česku je zaujímavý mechanizmus tzv. „zdieľania elektriny“ (sdílení elektřiny) medzi výrobcom (majiteľom FVE) a inými odbernými miestami – napríklad rodina, susedia, chaty alebo druhé vlastníctvo. Od roku 2024 už majitelia domácich fotovoltických systémov môžu medzi sebou zdieľať elektrinu – čo znamená, že prebytočnú vyrobenú energiu môžu „poslať“ na iné odberné miesto v rámci skupiny6.

V tomto režime je kľúčové, že vyrobená energia musí byť spotrebovaná v rámci 15-minútového intervalu v rámci skupiny7.

Čo sa týka výkupu prebytkov do distribučnej siete – podľa jedného zdroja môže byť výkupná cena v roku 2025 približne do 18 876 Kč za MWh (t. j. približne 18,9 Kč/kWh) pre niektoré staršie inštalácie s garantovanou výkupnou cenou8.

Pre novšie systémy však garancia výkupných cien v tejto výške už neplatí a domácnosti musia jednať individuálne s dodávateľom6.

Z pohľadu legislatívy, inštalácia malého FVE pre rodinný dom spravidla nevyžaduje stavebné povolenie9.

Vo všeobecnosti je v Česku vyššia miera rozpracovania mechanizmu zdieľania, viac možností pre využitie vlastnej výroby, a silnejšia konkurencia medzi firmami s energiou, čo domácnostiam ponúka viac možností.

Foto: Daniele la Rosa. In: KOMUNITA FOTOGRAFOV. Unsplash. Ilustračné1.

Porovnanie – kľúčové prvky

Ak sa sústredíme na konkrétne aspekty, môžeme zhrnúť hlavné rozdiely a podobnosti medzi Slovenskou a Českou republikou takto:

Dotácie a podpora obstarania: Slovensko ponúka priamo podporu (napr. až 4 025 €) pre rodinné domy v rámci programu Zelená domácnostiam. Česká republika tiež ponúka dotácie v rámci NZÚ – podmienky sa zmenili od februára 2025. Výhodou českého prostredia je širšie spektrum možností „post-obstarania“, najmä v oblasti zdieľania a výkupu.

Vlastná spotreba vs. odpredaj / zdieľanie energie: Na Slovensku je veľmi žiaduce, aby domácnosť vyrobenú energiu čo najviac spotrebovala sama (čím menej putuje do siete), keďže mechanizmus výkupu či zdieľania je menej rozvinutý.

Naopak v Česku je možnosť zdieľania vyrobenej energie medzi viacerými odbernými miestami (napr. rôzne objekty jedného vlastníka alebo rodiny), čo môže zlepšiť ekonomiku (znížením zbytočných presunov do siete, odberu zo siete) a tým skrátiť návratnosť investície.

Odpredaj prebytkov do siete: V Česku existujú konkrétne mechanizmy výkupu prebytočnej energie a zdieľania energie – avšak výkupné ceny sa v nových instaláciách a nových kontraktoch už nešplhajú k vysokej úrovni garantovanej v minulosti. Na Slovensku je výkup menej v popredí a viac sa kladie dôraz na vlastnú spotrebu.

Návratnosť a faktory ovplyvňujúce ju: V oboch krajinách platí, že čím väčší podiel vyrobenej energie domácnosť spotrebuje sama, tým lepšia je návratnosť. Orientačné údaje (napr. množstvo vyrábanej energie pri výkone systému) pomáhajú – napríklad na Slovensku sa udáva, že panel s výkonom 225 Wp vyrobí ročne približne 180-240 kWh.

Domácnosti s ročnou spotrebou napríklad 3 000-5 000 kWh majú ideálny systém v rozsahu 3 až 3,5 kWp.

Pri zohľadnení obstarávacích nákladov, dotácií, úspor za elektrinu a potenciálneho odpredaja či zdieľania možno reálne uviesť, že návratnosť sa môže pohybovať v rozmedzí približne 8-12 rokov, v závislosti od ceny elektriny, režimu spotreby a množstva využitých mechanizmov.

Možnosti zlepšenia: Na Slovensku by bolo vhodné viac rozvinúť mechanizmus zdieľania vyrobenej energie – napríklad medzi viacerými objektmi, medzi domácnosťami alebo v rámci rodiny – podobne ako v Česku, kde je to už možné. Taktiež transparentnejšie a stabilnejšie nastavenie výkupných cien by pomohlo zvýšiť dôveru v investíciu. V Česku by naopak bolo priaznivé, ak by podpora obstarania (dotácie) bola rovnako dostupná a jednoduchšia ako na Slovensku, a tiež ak by legislatíva ešte viac podporila malých vlastníkov v rámci komunitnej energetiky.

Ak vlastníte rodinný dom a uvažujete o investícii do fotovoltiky, situácia v Slovensku aj Česku ponúka reálne možnosti s výraznými výhodami. Na Slovensku získavate pomerne vysokú dotáciu, čo predstavuje výraznú pomoc pri obstaraní. Na druhej strane, v Česku možno využiť pokročilejšie mechanizmy správy prebytkov, zdieľania a odpredaja, ktoré môžu skrátiť návratnosť investície. Pri rozhodovaní je dôležité porovnať výšku investície, dostupné dotácie, vaše reálne ročné odbery elektriny, možnosť využiť vyrobenú energiu priamo vo vašej domácnosti, či plánujete využiť zdieľanie s iným odberným miestom, alebo či očakávate odpredaj prebytkov. Výsledok bude závisieť aj od vašej schopnosti „optimalizovať“ spotrebu tak, aby ste vyrobenej energie využili čo najviac sami a minimalizovali jej nepotrebný vývoz do siete.

Súvisiace I. Zdieľanie solárnej elektriny

Súvisiace II. Zdieľanie solárnej elektriny v praxi

Zdroje
1 Foto: Daniele la Rosa. In: KOMUNITA FOTOGRAFOV. Unsplash. [online] 2025. Dostupné z: https://unsplash.com/photos/-r6xZOfUh49A/ [cit. 2025]
2 Zelená domácnostiam, https://zelenadomacnostiam.sk/podmienky-podpory/podmienky-pre-rodinne-domy/
3 Nabito.sk, Fotovoltaika na kľúč, bezplatná konzultácia, https://nabito.sk/fotovoltaika-na-kluc/
4 Energie Portal, https://www.energie-portal.sk/Dokument/ake-povinnosti-treba-splnit-pri-pripajani-domacej-fotovoltiky-pravny-pohlad-110286.aspx
5 Solar Baron, https://solar-baron.cz/novinky/jake-jsou-nove-podminky-nzu-2025-pro-fotovoltaiku/
6 EnergoSolar, Jak funguje sdílení elektřiny v Česku, https://www.energosolar.cz/jak-funguje-sdileni-elektriny-v-cesku-kompletni-pruvodce-pro-rok-2025/
7 Skupina ČEZ, https://www.cez.cz/cs/clanky/jak-se-prihlasit-ke-sdilene-elektrine-a-co-je-k-tomu-potreba-215527
8 Srovnej to, Výkupní ceny elektřiny, https://www.cez.cz/cs/clanky/jak-se-prihlasit-ke-sdilene-elektrine-a-co-je-k-tomu-potreba-215527
9 AmperSun, Legislatíva v Česku, https://www.ampersun.cz/solarni-energie-a-legislativa-v-cesku/

Údaje použité v článku sú verejne dostupné v rámci informácií z médií, pre dohľadanie zadávajte autorom použité kľúčové slová. Autor pri vyhľadávaní okrem iného používa aj ChatGPT.

Zdieľať článok

Dakujem!

Odoslanie formulára
potvrdené!

Náš tím vám čoskoro zavolá späť